Informácie spravodajských služieb (Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva) o bezpečnostnom riziku cudzinca v konaní o predĺžení doplnkovej ochrany nemôžu byť „iba vyjadrením názoru ich spracovateľa“, bez patričného skutkového podkladu zachyteného v spise a súdom overiteľného
Právne vety:
- Požiadavka preskúmateľnosti je v konaní o predlžení doplnkovej ochrany zosilnená tým, že správny orgán môže pracovať s utajovanými informáciami. To však neznamená, že postačí reprodukovať hodnotiaci záver spravodajského orgánu. Aj v režime ochrany utajovaných informácií musí byť v spise (v spravodajskej informácii) zachytený od názoru spravodajskej služby odlíšený (i) opis skutkových indícií a javov (aspoň v rozsahu „podstaty“), (ii) zdroj a spôsob ich získania či verifikácie (ak to povaha veci umožňuje, s primeranou mierou anonymizácie a generalizácie) a (iii) až následne hodnotiaca úvaha spracovateľa. Len takto je možné vykonať súdny prieskum bez vyzradenia chránených skutočností.
- Za nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny ergo verejný poriadok v zmysle § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle treba považovať iba hrozbu takého konania, ktoré bude predstavovať skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti, a to pri zachovaní skutočností, ktoré podliehajú stupňu utajenia, pričom je nutné zohľadniť individuálne okolnosti života cudzinca a prihliadnuť na jeho celkovú životnú situáciu.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 26. septembra 2025, rozsudkom sp. zn. 2Sak/5/2025, zamietol kasačnú sťažnosť Migračného úradu Ministerstva Slovenskej republiky (ďalej len „Migračný úrad“) proti zrušujúcemu rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave vo veci nepredĺženia poskytovania doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky cudzincovi. Podľa názoru kasačného súdu bolo rozhodnutie Migračného úradu založené na nepreskúmateľnom podklade – utajovanom stanovisku Slovenskej informačnej služby neobsahujúcom konkrétne informácie, z ktorých bolo vyvodzované bezpečnostné riziko cudzinca.
Cudzinec z Afganistanu žiadal o opakované predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ako dôvod uvádzal obavy pred Talibancami aj obavu z pomsty rodiny, ktorej v minulosti pri bojovom umení zranil syna s následkom smrti. Hoci mu bola doplnková ochrana (prvýkrát poskytnutá v roku 2011) opakovane predlžovaná, v ostatnom konaní bolo Migračnému úradu doručené neutajované ako aj utajované stanovisko informačnej služby. Podľa neutajovaného stanoviska informačnej služby cudzinec mal predstavovať bezpečnostné riziko z dôvodu, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie. Migračný úrad preto svojím rozhodnutím nepredĺžil cudzincovi doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky, lebo existuje dôvodné podozrenie, že dotknutý cudzinec predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Cudzinec podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, na základe ktorej Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia.
Najvyšší správny súd na základe kasačnej sťažnosti Migračného úradu preskúmal rozsudok správneho súdu. Zdôraznil, že od Migračného úradu, za situácie, že podstatná časť rozhodných informácií je utajená, nemožno očakávať detailné vysporiadane sa s argumentáciou cudzinca. Migračný úrad postupoval správne, keď cudzincovi prostredníctvom neutajovanej časti stanoviska informačnej služby sprostredkoval podstatu bezpečnostného rizika a umožnil cudzincovi sa k nemu vyjadriť. Obrana žalobcu bola v tomto smere všeobecná (argumentácia rodinnými väzbami, pracovným zaradením či bezúhonnosťou) a nebolo možné od Migračného úradu požadovať, aby k nej zaujímal osobitné stanovisko, ak zotrvával na existencii bezpečnostného rizika na základe iných, neverejných skutočností.
Na druhej strane však kasačný súd identifikoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia Migračného úradu pre absenciu úvahy o proporcionalite zásahu do práv cudzinca, pre neidentifikovanie prevažujúceho verejného záujmu a pre nedostatočnú kvalitu a verifikovateľnosť utajovaného stanoviska informačnej služby.
Kasačný súd skonštatoval, že hoci utajovaná časť správy informačnej služby bola použitá ako nosný podklad, jej obsah predstavuje prezentovanie názoru spracovateľa iba ako hodnotiaci názor, a to bez uvedenia konkrétneho skutkového základu podozrení. Utajovaná časť stanoviska informačnej služby neobsahuje opis konania cudzinca, ktoré by predstavovalo riziko pre Slovenskú republiku a podľa kasačného súdu správa namiesto faktov prezentuje názor spravodajskej služby. Takéto stanovisko neumožňuje súdny prieskum zákonnosti a primeranosti záverov správneho orgánu. Utajovaná časť stanoviska informačnej služby v tejto veci preto nespĺňa kritériá dôveryhodnosti a presvedčivosti, ktoré by umožnili súdu urobiť o ich obsahu úsudok.
Keďže rozhodovanie o udelení či predĺžení doplnkovej ochrany predstavuje významný zásah do základných práv jednotlivca, z konečného rozhodnutia musí byť zrejmé, ako Migračný úrad posúdil vhodnosti zásahu do práv – prečo nepredĺženie doplnkovej ochrany prispeje k vyššej bezpečnosti Slovenskej republiky; potrebnosti – či neexistuje menej zaťažujúce opatrenie vo vzťahu k právam cudzinca a primeranosti v užšom slova zmysle – akým spôsobom prevážili tvrdené bezpečnostné riziká nad zásahom do práv cudzinca (dlhodobý pobyt, rodinné väzby – družka a tri maloleté deti, doterajší pobytový status, absencia trestného stíhania, doterajší bezproblémový život). Rozhodnutie Migračného úradu takéto úvahy neobsahovalo a nebolo možné preto ani overiť, či je zásah do práv cudzinca primeraný.
K dôvodom rozhodnutia v časti „K vyhodnoteniu neutajovaného stanoviska SIS“ predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová PhD. pripojila odlišné stanovisko. Na rozdiel od väčšiny senátu č. 2 bola presvedčená, že cudzinec v predmetnej veci predložil kvalifikovanú argumentáciu [že nebol nikdy trestne stíhaný ani vyšetrovaný, nie je si vedomý žiadnych protiprávnych konaní za údajnú účasť na organizovaní nelegálnej migrácie, pracuje ako taxikár, a jeho stretnutia s ľuďmi najviac z Indie, Iránu a Pakistanu sú pracovné (poradenstvo a tlmočenie), žije na Slovensku v harmonickom vzťahu s družkou a stará sa o tri maloleté deti] spochybňujúcu aj neutajované stanovisko informačnej služby. Aj neutajované stanovisko informačnej služby podľa predsedníčky senátu predstavuje podstatný podklad pre rozhodnutie Migračného úradu v predmetnej veci, a ako také podlieha autonómnemu hodnoteniu zo strany Migračného úradu.
Na osvedčenie nebezpečenstva pre bezpečnosť Slovenskej republiky preto nestačí len odkaz na stanovisko informačnej služby, ale správny orgán je povinný ho autonómne vyhodnotiť ako akýkoľvek iný dôkaz, a to v kontexte s ostatnými relevantnými podkladmi, vrátane vyjadrení cudzinca. Podľa predsedníčky senátu sa správny orgán sa nesmie uspokojiť s reprodukciou záverov spravodajskej služby, ale musí vykonať vlastné posúdenie, ktoré zohľadní aj obranu dotknutej osoby. Z rozhodovania Migračného úradu podľa predsedníčky senátu nevyplýva, že by uskutočnil autonómne hodnotenie tohto dokumentu – neutajovaného stanoviska informačnej služby, ktoré by obsahovalo posúdenie jeho relevantnosti či váhy v kontexte s ostatnými dôkazmi. Preto sa nestotožnila v tejto časti s odlišnou argumentáciou väčšiny senátu č. 2.
Rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. K dôvodom rozhodnutia v časti „K vyhodnoteniu neutajovaného stanoviska SIS“ predsedníčka senátu pripojila odlišné stanovisko.
Rozhodol tak senát č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členovia senátu JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.
Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 2Sak/5/2025 (PDF, 152 KB)