Najvyšší správny súd Slovenskej republiky požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad Smernice pre vnútorný trh s elektrinou

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 21. júla 2025 prerušil konanie sp. zn. 8Svk/11/2024 a položil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu čl. 8 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 9 ods. 1 Smernice pre vnútorný trh s elektrinou. Otázky sa týkajú posúdenia, či vnútroštátna úprava vylučujúca drobných výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu povoľovania na základe Smernice pre vnútorný trh s elektrinou z prístupu k zákonným vecným bremenám spadá do pôsobnosti práva Európskej únie a či pravidlám vyplývajúcim z práva Európskej únie neodporuje.

Drobný výrobca elektrickej energie, ktorý prevádzkuje malú vodnú elektráreň v Liptovskej Osade, požiadal o zápis zákonného vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí vo vyznačenom rozsahu ochranného pásma a vo vykonávaní činností potrebných na zabezpečenie prevádzky alebo siete k nehnuteľnostiam mimo zastavaného územia obce, ktoré nie sú v jeho vlastníctve. Katastrálny orgán odmietol zákonné vecné bremeno zapísať s tým, že zákonné vecné bremeno k cudzím pozemkom môže vzniknúť len podnikateľovi, ktorému bolo vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 zákona o energetike, nie však podnikateľovi v oblasti energetiky na základe splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 4 zákona o energetike. Správny súd v Banskej Bystrici žalobu výrobcu elektrickej energie proti opatreniu katastrálneho orgánu ako nedôvodnú zamietol.

Kasačný súd bol postavený pred právnu otázku týkajúcu sa výkladu pojmu „držiteľ povolenia“ podľa § 11 ods. 1 a nasl. zákona o energetike. Pri riešení nastolenej právnej otázky zistil, že vnútroštátna právna úprava § 6 ods. 4 a 5 zákona o energetike predstavuje transpozíciu čl. 8 ods. 3 Smernice pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou vnútroštátny zákonodarca umožnil malým výrobcom elektrickej energie podnikať na základe splnenia oznamovacej povinnosti. Súčasný výklad a aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy však neumožňuje podnikateľom v oblasti energetiky, podnikajúcim na základe zjednodušenej procedúry podľa čl. 8 ods. 3 Smernice pre vnútorný trh s elektrinou, prístup k zákonným vecným bremenám podľa § 11 ods. 1 a 8 zákona o energetike, ktoré majú uľahčiť podnikateľovi v oblasti energetiky prístup k trhu, jeho fungovanie na trhu a dodávanie elektrickej energie odberateľovi. Tento stav však môže byť podľa názoru kasačného súdu v rozpore s čl. 8 ods. 1 a 3 v spojení s čl.9 ods. 1 Smernice pre vnútorný trh s elektrinou.

Tunajší súd preto požiadal Súdny dvor o zodpovedanie prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení:

„1. Patrí vnútroštátna právna úprava, ktorou vnútroštátny zákonodarca bez ďalšieho vylúčil drobných výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu podľa čl. 8 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie) z prístupu k vnútroštátnym právom priznaným oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, ktoré uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky a priznáva ich všetkým ostatným výrobcom elektrickej energie, do pôsobnosti práva Európskej únie s ohľadom na čl. 194 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 8 ods.1 a 3 a čl. 9 ods.1 predmetnej Smernice?

2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je potrebné vykladať čl. 8 ods. 1 a 3 v spojení s čl.9 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie) tak, že mu odporuje vnútroštátna úprava, ktorou vnútroštátny zákonodarca bez ďalšieho vylúčil drobných výrobcov elektrickej energie podnikajúcich na základe zjednodušeného postupu podľa čl. 8 ods. 3 predmetnej Smernice z prístupu k vnútroštátnym právom priznaným oprávneniam zodpovedajúcim vecným bremenám, ktoré uľahčujú podnikanie v oblasti energetiky a priznáva ich všetkým ostatným výrobcom elektrickej energie?“

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. O prejudiciálnych otázkach koná Súdny dvor vo veci C-556/25.

Rozhodol tak senát č. 8 Najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu Mgr. Kristína Babiaková, sudkyňa JUDr. Anita Filová a sudca JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.