Právne vety rozhodnutí, schválené plénom na zasadnutí 25. septembra 2025

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zverejňuje právne vety judikátov schválených na publikovanie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí pléna 25. septembra 2025.

1. kľúčové slová: neuznanie nároku na odpočítanie DPH; deklarovanie dodania poradenských služieb; daňový subjekt ako účastník verejnej súťaže

   Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po dlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom zachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia (vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä formu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb participujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním jednotlivých úkonov plnenia), aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sfk 27/2023 z 21. februára 2025: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

2. kľúčové slová: nesúčinnosť; nekontaktnosť; deklarovaný tovar; materiálne podmienky pre oslobodenie od DPH

   Nesúčinnosť a nekontaktnosť spoločností stojacich na začiatku a konci obchodného reťazca s deklarovaným tovarom, mimo vzťahu dodávateľa s odberateľom z iného členského štátu EÚ, nie je okolnosťou, ktorá je sama osebe spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre oslobodenie od DPH, osobitne ak nie je sporná existencia tovaru.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sfk 79/2022 z 21. augusta 2024: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

3. kľúčové slová: identifikačné číslo odberateľa pre DPH; status odberateľa; vznik rizika daňového podvodu
   1. Pokiaľ sa sťažovateľ spoľahol na platnosť identifikačného čísla odberateľa pre DPH vyplývajúcu zo zápisu odberateľa v príslušnom verejnom registri, ktoré je v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ dôkazom o statuse odberateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. osoby identifikovanej pre daň, od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti odberateľom pre prípad, že by bola registrácia pre DPH odberateľovi zrušená.
   2. Skutočnosť, že na strane dodávateľa i odberateľa daňového subjektu vystupuje rovnaká osoba (navyše bez preukázania jej postavenia a vzťahu k daným podnikateľským subjektom a tomu zodpovedajúcej zodpovednosti) za predpokladu, že neexistuje iné racionálne zdôvodnenie takéhoto usporiadania obchodných vzťahov, je jednou z podozrivých okolností nasvedčujúcich spáchaniu daňového podvodu. Zároveň u primerane obozretného podnikateľa musí táto skutočnosť vzbudiť dôvodné podozrenie, najmä s ohľadom na to, že umelé vsunutie daňového subjektu do obchodného reťazca bez ekonomického dôvodu môže byť vedené snahou zúčastnených subjektov získať neoprávnené daňové zvýhodnenie a sťažiť jeho odhalenie. Ak daňový subjekt neuskutoční nijaké ďalšie šetrenie ohľadne dôvodu svojho začlenenia do obchodného reťazca, resp. ak ho aj urobí, ale tento dôvod by sa primerane obozretnému podnikateľovi javil ako nedostatočný a napriek tomu sa do tohto reťazca nechá vsunúť ako nepotrebný článok, ide o jeden z dôkazov jeho nedostatočnej obozretnosti.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sfk 68/2022 z 30. septembra 2024: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M., členovia senátu JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Marián Fečík]

4. kľúčové slová: zásada neutrality DPH; odpočítanie dane; neoprávnená daňová výhoda

   Uplatnenie si práva na odpočítanie dane nie je samo osebe zneužitím práva, ale realizáciou zásady neutrality dane. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní daň na vstupe, ktorú svojmu dodávateľovi aj zaplatil, tak práve odpočítaním tejto dane na vstupe je zabezpečená neutralita jeho daňového zaťaženia. Ak došlo k neoprávnenému zníženiu daňového zaťaženia daňového subjektu, alebo pokiaľ daňový subjekt neoprávnenú daňovú výhodu získal, a dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane má byť zneužitie práva, je potrebné zistenú neoprávnenú daňovú výhodu podrobne analyzovať práve so zameraním na kritériá svedčiace zneužitiu práva a nájsť, popísať a preukázať umelú konštrukciu deklarovaných plnení, ktorá viedla k získaniu konkrétnej daňovej výhody.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sfk 9/2023 z 30. januára 2025: predseda senátu JUDr. Juraj Vališ, LL.M. (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Petra Príbelská, PhD. a Mgr. Peter Mach, PhD.]

5. kľúčové slová: daňový podvod; obchodný reťazec; zdaniteľné obchody

   Skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne vyhodnocovať s ohľadom na špecifickosť posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektmi. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam.

   Na účely posúdenia objektívnych skutkových okolností nasvedčujúcich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sfk 93/2022 z 25. septembra 2024: predseda senátu JUDr. Juraj Vališ, LL.M. (sudca spravodajca), členovia senátu JUDr. Petra Príbelská, PhD. a Mgr. Peter Mach, PhD.]

6. kľúčové slová: daň z príjmov právnických osôb; daňový výdavok; základ dane
   1. Pre určenie základu dane závislej osoby podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pomocou metódy nezávislej trhovej ceny podľa § 18 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov je porovnávanie ceny na začiatku a na konci obchodného reťazca v súlade s podmienkami ustanovenými v § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov za predpokladu, že dodávatelia daňového subjektu v kontrolovaných transakciách neprispeli žiadnou pridanou hodnotou, ktorá odôvodňuje zásadný nárast ceny za realizáciu (reklamných) služieb oproti porovnateľným transakciám medzi správcom dane zvolenými nezávislými osobami.
   2. Zákon o dani z príjmov neukladá správcovi dane povinnosť postupovať v zmysle konkrétnej metódy ustanovenej v § 18 ods. 2 alebo 3 tohto zákona, ale umožňuje mu výber (resp. kombinácie) najvhodnejšej metódy súladnej s princípom nezávislého vzťahu, ktorý je výsledkom jeho správnej úvahy.
   3. Pokiaľ správca dane svoju správnu úvahu aplikovanú pri výbere metódy riadne odôvodní a daňový subjekt s výberom nesúhlasí, ale neuvedie, akú inú metódu mal správca dane aplikovať, tak správca dane nemusí v rámci správnej úvahy odôvodniť, prečo inú metódu netestoval.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 42/2023 z 21. augusta 2024: predseda senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa  spravodajkyňa), členovia senátu JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.]

7. kľúčové slová: predmet dane vyberanej zrážkou; predaj a kúpa liekov
   1. Z účelového, systematického a ústavne súladného výkladu vyplýva, že pojem „peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa“ ako predmet dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2016 je potrebné vykladať v súlade s obsahovým chápaním tohto pojmu podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“).
   2. Z pozitívneho a negatívneho vymedzenia týchto plnení podľa zákona o liekoch vyplýva, že za takéto plnenia sa nepovažujú plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov a zdravotníckych pomôcok.
   3. Aby obchodné transakcie spočívajúce v predaji a kúpe liekov a zdravotníckych pomôcok medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spadali pod bežný obchodný styk, vyžaduje sa, aby podmienky plnení zodpovedali podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku, najmä pokiaľ ide o cenu, množstvo a ďalšie podmienky spolupráce.
   4. Správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav, skúmať povahu plnení ako aj ich súlad s bežnými obchodnými podmienkami a ich vyhodnotením sa v odôvodnení vydaného rozhodnutia náležite zaoberať.

   [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sfk 34/2022 z 30. septembra 2024: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M., členovia senátu JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Marián Fečík]