Najvyšší správny súd Slovenskej republiky oslobodil prokurátorku JUDr. Luciu Pavlaninovú spod návrhu na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie

Disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu 1. decembra 2025 rozhodnutím vo veci sp. zn. 33D/12/2024 oslobodil prokurátorku Krajskej prokuratúry v Žiline podľa § 34 ods. 2 písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o zmene a doplnení niektorých zákonov spod návrhu krajského prokurátora v Žiline na začatie disciplinárneho konania.

Prokurátorka sa podľa disciplinárneho návrhu mala disciplinárneho previnenia dopustiť tým, že uplatňujúc pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní, resp. vykonávajúc úkony justičnej spolupráce v trestnej veci vedenej pre zločin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, vykonávala úkony trestného konania alebo na nich participovala, a to majúc vedomosť o dôvodoch spochybňujúcich jej nezaujatosť pre jej pomer k poškodenému, občianskemu združeniu, keď tieto skutočnosti v rozpore s ustanoveniami § 31 a § 32 ods. 1 Trestného poriadku a taktiež s bodom 2.3 Etického kódexu prokurátora neoznámila bezprostredne nadriadenému prokurátorovi oprávnenému rozhodnúť o jej vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Podľa disciplinárneho návrhu mala disciplinárne obvinená v rokoch 2019 – 2023 agitovať v prospech poškodeného občianskeho združenia. Senát Najvyššieho správneho súdu disciplinárne obvinenú spod disciplinárneho návrhu oslobodil, keď mal za to, že konanie, ktorého sa dopustila, nie je disciplinárnym previnením.

Podstata rozhodnutia disciplinárneho senátu vychádza z právnych záverov vyplývajúcich z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky – sp. zn. IV ÚS 160/2024 vo veci sudcu, o ktorých senát skonštatoval, že tieto sú primerane použiteľné aj v disciplinárnych konaniach vedených proti prokurátorom. V súvislosti s tým disciplinárny senát poukázal na obdobnosť veci nálezu a súdenej veci, keď okrem iných uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by ktorákoľvek strana, ktorá sa cítila alebo sa mohla cítiť postupom disciplinárne obvinenej prokurátorky dotknutá, začala voči jej osobe riadne námietkové konanie. Nestalo sa tak ani napriek rozsiahlej medializácii veci, pričom niektoré potenciálne dotknuté osoby pre médiá dokonca priamo indikovali svoje presvedčenie, resp. predpoklad, že už počas realizácie úkonov zo strany disciplinárne obvinenej vnímali skutočnosti, ktoré mohli naznačovať jej zaujatosť. Napriek tomu však v konaní nebolo preukázané, že by námietku zaujatosti voči disciplinárne obvinenej podali, čo – podľa nálezu – dopadá aj na prípadnú disciplinárnu zodpovednosť disciplinárne obvinenej.

Vychádzajúc z návrhu a nadväzujúceho dokazovania súd tiež ustálil, že v čase uvedenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu disciplinárne obvinená nemohla mať diskvalifikujúci vzťah k poškodenému občianskemu združeniu – tak, ako to bolo uvedené v návrhu navrhovateľa – keďže podstatnú časť časového úseku, za ktorý sa jej vybrané úkony vytýkali, poškodené občianske združenie ani neexistovalo.

Súd – poukazujúc na výsledky dokazovania – uviedol aj to, že posledné „prejavy sympatií“, ktoré boli disciplinárne obvinenej návrhom vytýkané a tak, ako boli tieto aj v konaní preukázané, boli cca 2 roky pred realizáciou samotných úkonov trestného konania a tieto sa naviac ani neviazali priamo na osobu poškodeného občianskeho združenia. Súd potom pripustil, že dokazovaním zistené skutkové okolnosti nemali v kontexte ich intenzity a časovej perspektívy takú povahu, že by tieto museli bez ďalšieho zakladať povinnosť disciplinárne obvinenej oznámiť možné dôvody jej zaujatosti, a to bez ohľadu na to, že tieto aktivity sa priamo ani netýkali poškodeného občianskeho združenia, ale „medzinárodného celospoločenského hnutia“, ktoré ako poškodený v konaní nevystupovalo.

Podrobné odôvodnenie rozhodnutia – vrátane ďalšej súvisiacej argumentácie – bude obsiahnuté v jeho písomnom vyhotovení.

Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodnutie disciplinárneho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 5:0, t. j. jednomyseľne.

Vo veci rozhodol senát č. 33D najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., sudkyne JUDr. Viola Takáčová, PhD., LL.M. a Mgr. Kristína Babiaková a prísediaci sudcovia JUDr. PhDr. Jaroslav Jarabinský a Mgr. Kristián Kuko.