Ak sú splnené zákonné podmienky na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj, správca miestneho poplatku je povinný ho vyrubiť

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 22. mája 2025 rozsudkom sp. zn. 4Sfk/68/2023 zamietol kasačnú sťažnosť vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj. Konštatoval, že ak sú splnené zákonné podmienky na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj, pričom zákon či nadväzujúce všeobecne záväzné nariadenie nepozná výnimky, odklady alebo odpustenia, správca miestneho poplatku je povinný ho vždy vyrubiť.

Betonárska spoločnosť chcela na území obce Horný Hričov postaviť halu na spracovanie betonárskej ocele. Počas stavebného konania obec všeobecne záväzným nariadením zaviedla miestny poplatok za rozvoj pre celé územie obce. Keďže stavebné povolenie pre stavbu haly na spracovanie betonárskej ocele bolo vydané až po nadobudnutí účinnosti všeobecne záväzného nariadenia o miestnom poplatku za rozvoj, obec ho aj vyrubila. Betonárska spoločnosť  pred správnym ako aj kasačným súdom argumentovala najmä tým, že obec postupovala účelovo. Obec ako stavebný orgán nedodržala lehotu na vydanie stavebného povolenia a proces jeho vydania zdržovala tak, aby k jeho vydaniu došlo až po nadobudnutí účinnosti všeobecne záväzného nariadenia o miestnom poplatku za rozvoj, čím spoločnosti vznikla povinnosť tento poplatok aj uhradiť.

Najvyšší správny súd posudzoval najmä to, či môže byť postup obce pri vydávaní stavebného povolenia zohľadnený v konaní o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj v spojení s príslušným všeobecne záväzným nariadením obce.

Podľa názoru kasačného súdu zákon o miestnom poplatku a ani príslušné všeobecne záväzné nariadenie obce nepoznajú výnimky, odklady, odpustenia od vyrubenia za rozvoj. Pokiaľ boli splnené zákonné podmienky na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj, správca miestneho poplatku je povinný ho vyrubiť. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj tak neumožňuje obci zohľadniť skutočnosť, že investičné zámery, žiadosti, prípadne iné rozhodnutia o výstavbe, realizácii stavby boli prijaté v čase, keď sa o poplatku za rozvoj nevedelo, resp. nebol účinný zákon, z ktorého pre obec možnosť zaviesť poplatok za rozvoj vyplynula. Zákonná právna úprava v tomto smere neotvára inú možnosť výkladu príslušných ustanovení.

Zákon stanovuje, že predmetom poplatku za rozvoj je stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie. Po zavedení poplatku za rozvoj obce všeobecne záväzným nariadením môže obec vyrubiť poplatok za rozvoj na stavbu s vydaným stavebným povolením, a to ku dňu účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce. Stavebné povolenie betonárskej spoločnosti nadobudlo právoplatnosť v čase, keď už bolo prijaté a účinné príslušné všeobecne záväzné nariadenie obce o miestnom poplatku za rozvoj. Spoločnosti tak podľa kasačného súdu vznikla poplatková povinnosť. Komunikované nezrovnalosti stavebného konania (či už úmyselného alebo nedbanlivostného charakteru) nie je možné zohľadniť v konaní o vyrubení poplatku za rozvoj. Obec ako správca miestneho poplatku za rozvoj nemala žiadnu zákonnú možnosť zohľadniť namietané pochybenia v postupe stavebného úradu v konaní o vyrubení poplatku za rozvoj, pretože toto konanie je konaním samostatným a nezávislým na stavebnom konaní.

Ak bola betonárska spoločnosť toho názoru, že z dôvodu účelových prieťahov v stavebnom konaní jej vznikla škoda spočívajúca vo vyrubení miestneho poplatku za rozvoj (ktorý by jej pri riadnom priebehu stavebného konania nebol vyrubený), mala možnosť sa svojho práva domáhať prostredníctvom žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy.

Kasačný súd tak v zhode s orgánmi verejnej správy a správnym súdom konštatoval, že boli formálne naplnené podmienky pre vznik poplatkovej povinnosti, obec nemala inú možnosť ako poplatok vyrubiť a postupovala v tomto smere zákonne.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 1 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Marián Fečík, sudkyne JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M. a JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M.

Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 4Sfk/68/2023 (PDF, 181 KB)