Pracovné stretnutie predsedov a sudcov najvyšších správnych súdov Slovenska, Poľska a Česka

V dňoch 3. a 4. mája 2026 sa v Brne konalo trojstranné stretnutie delegácií z najvyšších správnych súdov Slovenska, Česka a Poľska pod názvom „Aplikácia Európskeho dohovoru o ľudských právach v judikatúre správnych súdov“. Slovensko reprezentoval predseda najvyššieho správneho súdu Pavol Naď a podpredseda Marián Trenčan, za Poľsko sa na rokovaní zúčastnil predseda najvyššieho správneho súdu Jaczek Chlebny a hostiteľom boli predseda českého najvyššieho správneho súdu Karel Šimka a podpredsedníčka Barbara Pořízková.

Účastníci trojstretnutia sa počas prezentácií a diskusií zhodli na tom, že dôležitým prínosom správnych súdov pre občanov je to, že sú v prvej línii ochrany ľudských práv. Avšak je dôležité pochopiť, že ani v prípade preberania európskej judikatúry nie je možné princípy aplikovať mechanicky a paušálne, ale je potrebné individuálne posúdenie každého prípadu.

Účastníci trojstretnutia

Účastníci trojstranného stretnutia najvyšších správnych súdov Slovenska, Česka a Poľska. Foto © Nejvyšší správní soud České republiky

Sudkyňa tunajšieho súdu Elena Berthotyová sa vo svojom príspevku „Aplikácia článku 5 Dohovoru v judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky“ venovala ochrane osobnej slobody pri zaistení cudzincov a aktuálnej judikatúre kasačného súdu, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.

Zdôraznila, že z judikatúry kasačného súdu vyplýva, že zaistenie cudzinca môže byť použité len ako výnimočné opatrenie, ktoré musí mať reálny a dosiahnuteľný účel. Ak neexistuje reálna perspektíva vyhostenia alebo štát nekoná aktívne a efektívne, zaistenie sa stáva svojvoľným a nezákonným. Podľa sudkyne rozhodovacia činnosť najvyššieho správneho súdu potvrdzuje, že článok 5 dohovoru nie je len formálnou normou, ale reálnou garanciou ochrany jednotlivca pred svojvôľou štátu. Správne súdy tak zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane základných práv a strážení hranice medzi zákonným zásahom a neprimeraným obmedzením osobnej slobody.

Podpredseda tunajšieho súdu Marián Trenčan sa na trojstretnutí venoval téme aplikácie čl. 6 dohovoru v daňových veciach, s dôrazom na aplikačné obmedzenia plynúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a dopady týchto obmedzení na rozhodovaciu prax najvyššieho správneho súdu.

Pracovná diskusia

Marián Trenčan a Elena Berthotyová pri diskusii počas trojstranného stretnutia najvyšších správnych súdov Slovenska, Česka a Poľska. Foto © Nejvyšší správní soud České republiky

V druhom odbornom bloku stretnutia sudcovia správnych súdov z troch krajín diskutovali aj o právach transgender ľudí. V rámci prednášky bolo konkrétne poukázané na ustanovenia českého práva vo veci zmeny pohlavia v porovnaní s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá hovorí, že ak jednotlivec zmení pohlavie, členské štáty by podľa dohovoru mali rešpektovať tento fakt. Český najvyšší správny súd dospel napriek tomu k záveru, že pokrok aj v tejto oblasti v spoločnosti sa nemá urýchľovať, ale spoločnosť musí k „pokroku“ dospieť.

Vedenie slovenského, českého a poľského najvyššieho správneho súdu vyjadrilo v závere stretnutia nádej, že kontakt medzi týmto súdmi v danom formáte bude aj naďalej pokračovať a prispievať k diskusii o aktuálnych témach v správnom súdnictve.