Pri použití pomôcok pre výpočet dane je správca dane povinný prihliadať nielen na príjmy, ale aj na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, a to z úradnej povinnosti

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 30. januára 2026 rozsudkom sp. zn. 2Sfk/52/2024 zamietol kasačnú sťažnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“) proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo veci určovania dane z príjmov podľa pomôcok. Kasačný súd rozhodol, že ak správca dane pri vypočítaní dane použil ako pomôcku daňové priznanie pre DPH, mal zdôvodniť prečo daňové priznanie považoval za relevantné v časti výnosov a v časti nákladov nie.

Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „daňový poriadok“) daňovému subjektu, spoločnosti SAD Sereď, rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby, pričom proces určovania dane bol vykonaný podľa pomôcok, keďže daňový subjekt nepredložil k výpočtu dane žiadne doklady.

Krajský súd v Trnave najprv rozsudkom zamietol správnu žalobu spoločnosti SAD Sereď ako nedôvodnú. Na podklade kasačnej sťažnosti tejto spoločnosti a po vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie, správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva, ako aj správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že nebolo sporné, že boli splnené podmienky na určenie dane podľa pomôcok. Správca dane pri určení dane nepracoval zákonne s údajmi uvedenými v daňových priznaniach pre DPH za príslušné obdobie, keď prihliadal iba na údaje uvedené v časti výnosov a nie súčasne na tie v časti nákladov. Správny súd uviedol, že podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku je správca dane povinný prihliadnuť na zistenia, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody pre daňový subjekt a ak správca dane neakceptoval údaje o nákladoch, mal svoj postup odôvodniť. Kasačný súd konštatoval, že dôvody pre určenie dane podľa pomôcok sú vymedzené v § 48 ods. 1 daňového poriadku. Ide o osobitný druh určenia dane v prípadoch, v ktorých z dôvodov na strane daňového subjektu nebola na základe riadne podaného daňového priznania daň určená, napríklad preto, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie. Ak daňový subjekt nie je súčinný, správca dane podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku je oprávnený používať pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo si ich zaobstará. V zmysle § 2 písm. a) daňového poriadku je povinný voliť postup súvisiaci so správnym zistením dane a určiť daň spôsobom, aby čo najviac zodpovedala realite, pričom je povinný prihliadnuť na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Kasačný súd súhlasil so správnym súdom, že bez náležitého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok vychádzal z údajov daňových priznaní pre DPH len pri stanovovaní výnosov a nezaoberal sa údajmi, ktoré sa dotýkajú nákladov. Povinnosťou správcu dane bolo ozrejmiť, prečo niektoré pomôcky – údaje o výnosoch – použil a iné – údaje týkajúce sa nákladov – nie. Podľa senátu kasačného súdu, správny súd správne posúdil vec, pokiaľ konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Za predpokladu, že sa orgány verejnej správy nevysporiadajú s tým, prečo pri určovaní dane podľa pomôcok nevyužili údaje o nákladoch, ale len o výnosoch z tých istých daňových priznaní, nie je preskúmateľná zákonnosť správnej úvahy s ohľadom na § 48 ods. 5 daňového poriadku. Kasačný súd rozhodol, že správca dane má povinnosť riadne odôvodniť, prečo ako okolnosti v prospech žalobcu nezohľadnili náklady, ale len výnosy z daňových priznaní pre DPH.

Kasačný súd v závere prisvedčil argumentu Finančného riaditeľstva, že správca dane nemohol použiť ako pomôcku pri určovaní dane, dodatočne podané daňové priznanie pre daň z príjmov, keďže bolo správcovi dane doručené až po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok daňovému subjektu, teda až po skončení určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku. Uvedené však nemalo vplyv na zákonnosť výroku rozsudku správneho súdu.

Kasačný súd, na podklade vyššie uvedeného, kasačnú sťažnosť Finančného riaditeľstva zamietol, pretože po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Juraj Vačok, PhD. (sudca spravodajca) a členovia senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 2Sfk/52/2024 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky