Aby označenie ako ochranná známka malo rozlišovaciu spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení, ale musí byť svojou formou a obsahom originálne do takej miery, že jeho osobitné znaky poskytujú možnosť individualizovať a tovar, ktorý je označený, musí byť jasne odlíšiteľný a identifikovateľný od iných tovarov

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 22. januára 2026, rozsudkom sp. zn. 4Shk/4/2025, zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) vo veci registrácie ochrannej známky dodávateľa hygienických prostriedkov (ďalej len „prihlasovateľ“) proti Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad priemyselného vlastníctva“). Najvyšší správny súd konštatoval, že ochrannou známkou sa nemôže stať označenie, ktoré neplní rozlišovaciu funkciu. Označenie má rozlišovaciu schopnosť vtedy, ak spotrebiteľ vďaka nemu dokáže odlíšiť výrobky alebo služby jedného subjektu od iných.

Úrad priemyselného vlastníctva zamietol prihlášku ochrannej známky prihlasovateľa, pretože produkt, pre ktorý chcel ochrannú známku získať, nemal podľa Úradu priemyselného vlastníctva rozlišovaciu spôsobilosť. Správny súd, na ktorý sa prihlasovateľ obrátil správnou žalobou rozhodol, že prihlasovateľ neprekonal zápisnú nespôsobilosť a Úradu priemyselného vlastníctva nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania.

Kasačný súd preveroval dve námietky prihlasovateľa: na základe akého objektívneho podkladu Úrad priemyselného vlastníctva vyhodnotil, či sú slová v cudzom jazyku bežné a na základe čoho usúdil, že ich význam je známy v relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti natoľko, aby mu rozumela.

Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia zápisu označenia do registra ochranných známok. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok, je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných, ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných. Podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod.

V tomto konkrétnom prípade išlo o produkt, ktorého názov sa skladal z dvoch anglických slov. Správny súd konštatoval, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení prihlasovateľa, keďže išlo o často používané slová zo základnej slovnej zásoby a ich významy sú veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd mal za to, že sa nejedná o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, keď označovali oblasť (výrobky určené na vane, kúpeľne), ktorej sa týkali. Podľa správneho súdu teda išlo o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti.

Kasačný súd skonštatoval, že do registra ochranných známok nemôžu byť zapísané označenia, ktoré nespĺňajú jednu zo základných podmienok a to podmienku rozlišovacej spôsobnosti, ktorá umožňuje spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb a odlíšiť ich tak od tovarov alebo služieb iného pôvodu tak, aby spotrebiteľ bol neskôr opäť schopný urobiť rovnaký výber alebo sa rovnakému výberu vyhnúť. Kasačný súd pripúšťa, že hoci aj nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti postačuje, aby označenie bolo schopné spotrebiteľovi identifikovať pôvod tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje ochrana, ochranné známky bez označenia alebo ochranné známky nemajúce rozlišovaciu spôsobilosť vyvolávajú nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy. To, či označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť je potrebné posudzovať z viacerých hľadísk. Záleží nielen na individuálnych vlastnostiach označenia, ale aj na cieľovom trhu a priemernom spotrebiteľovi, najmä jeho schopnosti rozlíšiť tovary alebo služby. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto nutné skúmať vždy vo vzťahu k dojmu priemerného spotrebiteľa a to z viacerých hľadísk – vizuálneho, fonetického, významového, či porovnávaním druhov tovarov alebo služieb či porovnávaním dominantných prvkov známkového motívu. Označenie musí byť originálne do takej miery, že individualizovaný tovar je možné jasné rozpoznať z viacerých hľadísk – vizuálneho, fonetického, porovnávaním s inými, či identifikovaním dominantných prvkov motívu. Podľa názoru senátu kasačného súdu Úrad priemyselného vlastníctva vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými kritériami, a preto sa stotožnil s jeho závermi, aj so závermi správneho súdu, že prihlasované označenie daného produktu je bez rozlišovacej spôsobilosti a nevystihuje účel zamerania tovaru, ktorý je pod ním poskytovaný.

Najvyšší správny súd potvrdil, že preskúmavaný rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 4 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a JUDr. Vlastimil Pavlikovský.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 4Shk/4/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky