Mechanické vyhľadanie informácie o stave konania vo väčšom množstve listinných spisov nepredstavuje bez ďalšieho vytváranie novej informácie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 25. septembra 2025 rozsudkom sp. zn. 8Svk/26/2025 zmenil zamietajúci rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici tak, že zrušil rozhodnutie Krajskej prokuratúry Žilina vo veci nesprístupnenia informácií a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval, že vyžiadanie informácií o stave a záveroch väčšieho počtu konaní okresnej prokuratúry nepredstavuje požiadavku na vytváranie novej informácie ani v prípade, ak tieto informácie nie sú obsiahnuté v informačnom systéme, ale sú zistiteľné len z listinných spisov.

Žalobca si v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „Infozákon“) požiadal od Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“) sprístupnenie informácií – zaslanie záverov (stavu konaní) vo všetkých jeho konaniach. Tvrdil, že sa snažil zistiť, či došlo k odstráneniu nezákonného konania – nečinnosti v stavebných konaniach, ktorých sa týkali jeho podnety podané na okresnú prokuratúru, pretože mal podozrenie z nesprávneho nakladania s upozornením prokurátora a nezákonným predlžovaním lehôt zo strany stavebného úradu.

Okresná prokuratúra žiadosti žalobcu nevyhovela z dôvodu, že vyžiadanými informáciami nedisponuje. Argumentovala, že ide o informácie vychádzajúce z cca 70 spisov žalobcu, ktoré nemožno vyvodiť z informačného systému bez manipulácie s konkrétnymi dozorovými spismi. Vyhovieť žiadosti žalobcu by tak bolo možné len vytvorením konkrétnej analýzy údajov, teda novej informácie, ktorú okresná prokuratúra nie je povinná vytvárať. Rozhodnutie okresnej prokuratúry potvrdila aj Krajská prokuratúra Žilina a žalobu žalobcu proti týmto rozhodnutiam zamietol aj Správny súd v Banskej Bystrici.

Najvyšší správny súd v predmetnej veci skúmal najmä to, či žalobca skutočne od okresnej prokuratúry požadoval vytvorenie novej informácie. Konštatoval pritom, že povinná osoba skutočne v zmysle Infozákona nie je povinná vytvárať nové informácie. Podľa názoru kasačného súdu je však potrebné rozlišovať, či ide len o mechanické zhromaždenie už existujúcich informácií alebo o vytváranie kvalitatívne novej informácie – zahŕňajúce napr. usporiadanie informácií podľa presných kritérií špecifikovaných žiadateľom s cieľom vytvorenia kvalitatívne nového dokumentu. Znakom vytvárania kvalitatívne novej informácie je tak podľa názoru kasačného súdu určitý vyšší stupeň intelektuálnej náročnosti potrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia či analýzy). O vytvorenie novej informácie však nejde v prípadoch, keď sa s vybavením žiadosti podľa Infozákona spája len mechanické vyhľadanie vo viacerých dokumentoch či spisoch.

Kasačný súd v predmetnej veci uzavrel, že žiadateľ požadoval informácie (závery – stav jeho konaní o jeho podnetoch) týkajúce sa právomoci okresnej prokuratúry, ktoré by táto mala mať v spisoch vedených o podnetoch žalobcu. Žiadateľ nepožadoval vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska, ale len mechanické zhromaždenie informácií. Toto mohla okresná prokuratúra vykonať jednoduchým vyhľadaním v spisoch. Skutočnosť, že v informačnom systéme prokuratúry táto vyžiadaná informácia nie je priamo vedená ako samostatná položka, nemá a nemôže mať vplyv na sprístupnenie požadovanej informácie.

Kasačný súd uznal, že vyhľadávanie požadovaných informácií môže byť časovo náročné, ale riešením tejto situácie podľa jeho názoru nie je nesprístupnenie informácií z dôvodu, že ich nemá povinná osoba k dispozícii. V prípade časovej náročnosti vyhľadania informácie zákonodarca upravil inštitút predĺženia lehoty na sprístupnenie informácie alebo umožňuje povinnej osobe dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie, ktorý by mohol byť pre ňu časovo menej náročný. Aj keby v prípade žalobcu šlo o 70 podnetov (ako tvrdila okresná prokuratúra), vyhľadanie požadovanej informácie v takom počte spisov musí byť povinnou osobou v predĺženej lehote zvládnuteľné a nemalo by mať za následok ochromenie chodu okresnej prokuratúry.

Kasačný súd preto uznal dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalobcu a zmenil zamietajúci rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie Krajskej prokuratúry Žilina a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudok bol prijatý jednomyseľne a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 8 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu Mgr. Kristína Babiaková (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Anita Filová a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 8Svk/26/2025 (PDF, 120 KB)