Najdôležitejšie míľniky piatich rokov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší správny súd je vrcholným súdnym orgánom vo veciach správneho súdnictva, ktorý zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania v správnom súdnictve. Bol zriadený s účinnosťou od 1. januára 2021 ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov so začiatkom výkonu svojej činnosti od 1. augusta 2021.
Najvyšší správny súd je postavený na troch ústavnoprávnych pilieroch, ktoré ho pevne upevňujú vo sfére súdnej moci v krajine. Tri základné právomoci najvyššieho správneho súdu vyplývajúce z Ústavy sú agenda ochrany subjektívnych práv v kasačnom konaní, disciplinárna agenda a volebno-politická agenda. Kasačná agenda je v rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu svojím rozsahom výrazne najpočetnejšou. Dlhodobo v nej dominujú finančné, prevažne daňové veci, rozsahom nasleduje sociálna agenda, všeobecná správna súdna agenda, správne trestanie a medzinárodná ochrana.
Za päť rokov od svojho vzniku sa najvyšší správny súd stal dobre fungujúcou inštitúciou v službách právneho štátu. Nezávislé a vysoko odborné rozhodovanie stojí na práci sudcov podporenej zázemím, ktoré tvorí Kancelária najvyššieho správneho súdu s funkčne nastavenými procesmi. Najvyšší správny súd má aktuálne 25 sudcov z celkového možného stavu 30 sudcov. Podľa stavu od 1. februára 2026 pracujú v 8 kasačných senátoch, 4 disciplinárnych senátoch a 4 odvolacích disciplinárnych senátoch. Snaha sudcov o predvídateľnosť a obsahovú argumentačnú stabilitu rozhodnutí najvyššieho správneho súdu sa prejavuje aj v činnosti veľkého senátu a tiež kompetenčného senátu, ktorý pozostáva zo štyroch sudcov najvyššieho súdu a štyroch sudcov najvyššieho správneho súdu. Rozhodnutia senátov zverejňuje súd na svojej webovej stránke www.nssud.sk. Aj toto zverejňovanie pomáha napĺňať jednu z jeho dôležitých funkcií, a to je zjednocovanie judikatúry voči nižším súdom a orgánom verejnej správy tak, aby mali jasno v odpovediach na konkrétne otázky, ktoré sa vyskytujú pri výkone verejnej správy a opakovane sú predmetom súdneho konania pred správnymi súdmi. Unifikácii judikatúry napomáha tiež pravidelné vydávanie Zbierky stanovísk a rozhodnutí najvyššieho správneho súdu s najvýznamnejšími rozhodnutiami pléna. V apríli 2026 najvyšší správny súd spustil nový informačný systém pre efektívnejšie vyhľadávanie rozhodnutí a zisťovanie stavu konania. Obsahuje viac ako 7 000 doteraz vydaných rozhodnutí súdu a umožňuje vyhľadávať okrem fulltextu aj prostredníctvom iných, navzájom kombinovateľných kritérií.
Najvyšší správny súd rozhodol za obdobie od 1. augusta 2021 do 31. decembra 2025 takmer 8 000 vecí vo všetkých agendách. Podarilo sa zrýchliť rozhodovaciu činnosť natoľko, že z takmer 2 000 spisov, ktoré prešli z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd bolo vybavených 99,8 %. Efektívna a profesionálna práca sudcov, asistentov a analytikov sa premieta do množstva vyriešených vecí mesačne, zodpovedajúcich počtu vecí, ktoré na súd mesačne prichádzajú.
Najvyšší správny súd za obdobie svojej existencie prispel aj k riešeniu súladu právnych predpisov s Ústavou. Spolu boli podané tri návrhy na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy, v dvoch návrhoch na vyslovenie nesúladu ústavný súd vyhovel. Tieto rozhodnutia ústavného súdu majú zásadný význam, pretože ich dôsledkom je priamy zásah do platnosti právnych predpisov. Ak ústavný súd vysloví nesúlad zákona alebo jeho časti s Ústavou, tieto ustanovenia strácajú účinnosť.
Najvyšší správny súd od roku 2021 podal celkovo 7 návrhov na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie, pričom 5 z nich bolo zo strany SD EÚ rozhodnutých, 2 boli posudzované veľkou komorou SD EÚ a majú zásadný dopad na výklad práva v celej EÚ.
Predseda najvyššieho správneho súdu Pavol Naď a podpredseda najvyššieho správneho súdu Marián Trenčan. Foto © Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
„Priamo v Ústave je zakotvená nielen existencia najvyššieho správneho súdu v našom ústavnom systéme, ale aj jeho zásadné druhy právomocí. Ide v prvom rade o právny štát a jeho stabilitu, o predvídateľnosť právnych riešení vo verejnoprávnych vzťahoch vylučujúcich excesy či dokonca svojvôľu pri vstupe do subjektívnych práv fyzických a právnických osôb. Najvyšší správny súd vnímam od prvých dní ako dom ochrany subjektívnych práv. Naše úsilie je obetovať a nasmerovať všetko v prospech spravodlivosti pre každého človeka a ochrany slabších, adresátov verejnomocenských aktivít,“ zhrnul základné funkcie najvyššieho správneho súdu predseda Pavol Naď.
Najvyšší správny súd sa už v svojich začiatkoch začlenil do európskych a medzinárodných štruktúr. Je aktívnym členom v medzinárodných združeniach správnych súdov, zúčastňuje sa na odborných zahraničných konferenciách a rozvíja bilaterálne vzťahy s inštitúciami správneho súdnictva v zahraničí. Je členom ACA-Europe, IASAJ – Medzinárodnej asociácie najvyšších správnych súdov, súčasťou Súdnej siete EÚ (RJEU) a Siete najvyšších súdov (SCN). Úzko spolupracuje s najvyššími súdnymi inštanciami susedných krajín.
Najvyšší správny súd a jeho kancelária od svojho vzniku intenzívne nadväzovali a postupne prehlbovali vzťahy s partnerskými inštitúciami za účelom efektívnejšieho výkonu súdnictva. Ich výsledkom sú uzavreté memorandá s ústavným súdom a jeho kanceláriou, s českým najvyšším správnym súdom, s najvyšším súdom a jeho kanceláriou, so správnymi súdmi, so Združením sudcov Slovenska, so štyrmi slovenskými právnickými fakultami a s justičnou akadémiou.
„O úspechu najvyššieho správneho súdu v uplynulých piatich rokoch jeho činnosti svedčia najmä rozhodnutia ústavného súdu o ústavných sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam našich senátov prakticky vo všetkých našich agendách, ktoré nám dávajú dôvod sa domnievať, že to robíme dobre. Pozitívnu spätnú väzbu neformálne dostávame aj z prostredia verejnej správy, advokácie či daňového poradenstva. Plénum najvyššieho správneho súdu je pripravené aj naďalej čeliť všetkým výzvam a zároveň produkovať kvalitné rozhodnutia šíriace dobré meno súdu,“ konštatoval podpredseda súdu Marián Trenčan.