Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci úhrady dane z nehnuteľností v spornom území medzi obcou Sokoľany a mestom Košice-Šaca
Právne vety:
Pre spochybnenie údajov katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 katastrálneho zákona) musí byť predložený taký relevantný dôkaz o opaku, ktorý sám osebe a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje iné skutočnosti nevyhnutné pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane, ako je stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 od. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach).
V konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd autoritatívnym výrokom poskytne ochranu porušenému právu sťažovateľa; a to so spätným účinkom s tým, že v relevantnom časovom úseku v minulosti bolo právo porušené a tejto skutočnosti zodpovedaná aj výrok nálezu.
Ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku umožňuje žalovanému prihliadnuť pri určení miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti k 1. januáru zdaňovacieho obdobia aj na nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výrokovú časť rozhodnutia, a to tak v prospech, ako aj v neprospech odvolávajúceho sa, pričom nie je viazaný len jeho návrhmi. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán doplňovať výsledky daňového konania. Žalovaný preto musí komplexne posúdiť a reflektovať všetky skutočnosti, ktoré sa vzťahujú na toto určenie.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 29. októbra 2025 rozsudkom 3Sfk/49/2024 zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Išlo o konanie týkajúce sa vyrubenia dane z nehnuteľnosti, ktorá sa nachádzala na území, vo vzťahu ku ktorému sa menil zápis katastrálneho územia, do ktorého spadá. Kasačný súd konštatoval, že hoci je pre vyrubenie dane z nehnuteľnosti rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, zrušujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v konaní o ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti, je nepochybne okolnosťou, ktorú musia daňové orgány zohľadniť.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 4. novembra 2020 nadobudla právoplatnosť zmena priebehu katastrálnej hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice-Šaca tak, že nehnuteľnosť podnikateľa sa stala súčasťou katastrálneho územia obce Sokoľany. Obec Sokoľany vyzvala podnikateľa na predloženie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2021, následne mu v marci 2021 vyrubila daň z nehnuteľnosti a podnikateľ ju v mesiacoch marec, máj a september 2021 zaplatil. Ústavný súd vydal dňa 29. júna 2021 uznesenie, ktorým odložil vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu týkajúceho sa príslušnosti daného katastrálneho územia a následne ho v októbri 2021 zrušil. Katastrálna hranica medzi obcou Sokoľany a mestom Košice bola zmenená tak, že nehnuteľnosti patrili opätovne do katastrálneho územia mesta Košice – časť Šaca. Mesto Košice preto v januári 2023 vyrubilo podnikateľovi daň z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2021 a toto rozhodnutie žalovaný potvrdil. Správny súd zrušil rozhodnutia orgánov finančnej správy a vec im vrátil na ďalšie konanie. Zastával názor, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu miestnej dane a jej vyrubenie sú rozhodujúce skutočnosti známe k 1. januáru 2021. V tomto období síce podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti patrili do katastra mesta Košice, ale správny súd považoval rozsudok najvyššieho súdu za skutočnosť, ktorá tento údaj vyvrátila.
Podľa kasačného súdu je zrejmé, že určenie, ktorý správca dane je príslušný na správu dane z nehnuteľností, má veľký význam nielen z hľadiska procesného, ale má dopady aj na príjmovú stránku jednotlivých obcí. Potvrdil, že správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nachádza, a to podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Údaje katastra nehnuteľností požívajú prezumpciu záväznosti a hodnovernosti, preto je z nich nevyhnutné vychádzať dovtedy, kým nie je predložený dôkaz o opaku. Kasačný súd konštatoval, že pre spochybnenie údajov katastra nehnuteľností musí byť predložený relevantný dôkaz o opaku, ktorý sám osebe a bez akýchkoľvek pochybností preukazuje iné skutočnosti nevyhnutné pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane.
Tunajší súd konštatoval, že správny súd pochybil, keď nezohľadnil nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 342/2021 zo dňa 28. októbra 2021 (o zrušení rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 4. novembra 2020) a nadväzujúce uznesenie o odklade vykonateľnosti z 29. júna 2021. Podľa názoru kasačného súdu tieto rozhodnutia vyvolávajú právne účinky ex tunc (teda so spätným účinkom) a na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 4. novembra 2020 sa preto v čase rozhodovania mesta Košice ako správcu dane nahliadalo tak, ako keby vôbec nebolo vydané (neexistovalo). Kasačný súd pritom z hľadiska účinkov nálezov ústavného súdu poukazuje rozdielnosť situácie v prípade „derogačných nálezov“ v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (tieto účinky sú na základe čl. 125 ods. 3 a 6 Ústavy vždy nasmerované do budúcnosti „ex nunc“) a konaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy. V konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy (individuálne sťažnosti) je podľa kasačného situácia iná a vyplýva z čl. 127 ods. 2, kedy ak „ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal“. Ústavný súd autoritatívnym výrokom poskytne ochranu porušenému právu sťažovateľa; a to so spätným účinkom (ex tunc) s tým, že v relevantnom časovom úseku v minulosti bolo právo porušené a tejto skutočnosti zodpovedaná aj výrok nálezu.
Tieto skutočnosti pritom mali zohľadniť a aj zohľadnili aj orgány finančnej správy, keďže § 74 ods. 2 Daňového poriadku im umožňuje prihliadnuť aj na nové skutočnosti (v danom prípade nález ústavného súdu), ktoré by mohli ovplyvniť výrokovú časť rozhodnutia, a to tak v prospech, ako aj v neprospech odvolávajúceho sa. Finančné riaditeľstvo malo komplexne posúdiť a aj posúdilo a reflektovalo všetky skutočnosti, ktoré sa vzťahujú na určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (v danom prípade k 1. januáru 2021).
Kasačný súd uzavrel, že nie je možné od daňového subjektu očakávať, že bude osobitne zisťovať právny stav, na základe ktorého mu bol zaslaný výmer obce Sokoľany, no na druhej strane v záujme zachovania právnej istoty nie je možné, aby dvaja rôzni správcovia dane zdaňovali totožný predmet dane a aby obaja vyžadovali od daňovníka odvedenie totožnej dane v prospech každého z nich za identický predmet dane v tom istom zdaňovacom období.
Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.
Rozhodol tak senát č. 3 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. a sudkyne JUDr. Katarína Benczová a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.
Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 3Sfk492024 (PDF, 285 KB)