Právne vety rozhodnutí, schválené plénom na zasadnutí 27. júna 2022
1.
kľúčové slová: odmietnutie správnej žaloby majúcej šikanózny charakter
I. Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.
II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi sankčný nástroj „trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti).
[uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 Svk 14/2021 z 23. februára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Michal Matulník, PhD.]
2.
kľúčové slová: slobodný prístup k informáciám; zneužitie práva, veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom
I. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.
II. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.
III. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik 5/2020 z 31. marca 2022: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., sudcovia JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M., (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Marián Fečík]
3.
kľúčové slová: prípustnosť správnej žaloby; prípustnosť správnej žaloby proti rozhodnutiam športových organizácií v sporoch podľa zákona o športe
Športové zväzy majú pri riadení súťaží v jednotlivých športoch postavenie súkromnoprávnych subjektov, ktoré organizujú záujmovú činnosť, avšak nedisponujú pritom osobitnou právomocou v oblasti verejnej správy. Športový zväz nevykonáva verejnú moc nad účastníkom súťaže, ktorá by mu bola zverená zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov či všeobecne záväzným predpisom. Účastník súťaže sa dostáva do právneho vzťahu s jej organizátorom práve dobrovoľnou účasťou v súťaži, pričom tento vzťah vzniká na zmluvnom základe.
Súkromnoprávne spory, akým je aj spor o výklad a aplikáciu pravidiel športovej súťaže, patria do právomoci civilných súdov v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 1 a § 3 Civilného sporového poriadku.
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžk 16/2020 zo 16. decembra 2021: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD., a prof. JUDr. Juraj vačok, PhD.)
4.
kľúčové slová: daň z pridanej hodnoty; odpočítanie dane; daň na výstupe; reklama, sponzoring a režim dane z pridanej hodnoty
Odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom pre sťažovateľa ako reklamného partnera koncertného podujatia a prezentácia sťažovateľovho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ekonomickou činnosťou (podnikaním) dodávateľa, z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby.
Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 31/2019 z 31. januára 2022: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan (sudca spravodajca), sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD., a prof. JUDr. Juraj Vačok PhD.]
5.
kľúčové slová: výzva k odstráneniu pochybností v daňovom konaní; dôkazné bremeno; prenos dôkazného bremena
I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.
II. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.
III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Petra Príbelská, PhD., a JUDr. Juraj Vališ, LL.M.]
6.
kľúčové slová: iný zásah; hazardné hry; individuálna licencia na prevádzkovanie hazardných hier; pozastavenie prevádzkovania; zapečatenie zariadenia
Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením, a aby sa dôsledne alebo spoľahlivo odlíšil procesný postup a jeho výsledok.
Preto ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu ako spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania.
(uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 z 26. januára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Petra Príbelská PhD., a JUDr. Juraj Vališ, LL.M.)
7.
kľúčové slová: iný zásah; zmena skutkového stavu; správny súd ako súd skutkový
I. V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností pojednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval.
II. Ak nastane v priebehu správneho súdneho konania o negatórnej zásahovej žalobe zmena skutkového stavu, je správny súd povinný pripustiť zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu, t. j. zo žaloby negatórnej na žalobu určovaciu (deklaratórnu). Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe počas konania, o ktorej sa už iný zásah skončil.
[uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4 Sžk 28/2021 zo 14. decembra 2021, predsedníčka senátu JUDr. Petra Príbelská, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Anita Filová a JUDr. Juraj Vališ, LL.M.]
8.
kľúčové slová: kasačná sťažnosť; odkladný účinok; ne bis in idem
I. Kasačná sťažnosť v zásade nemá odkladný účinok a napadnuté rozhodnutia správnych súdov sú právoplatné a vykonateľné. Ak správny súd zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, žalovaný je povinný riadiť sa takýmto rozsudkom a podľa právnych názorov v ňom vyslovených v ďalšom konaní postupovať, i keď proti nemu bola podaná kasačná sťažnosť.
II. V prípade, že správne rozhodnutie v dôsledku zrušenia zrušujúceho rozsudku správneho súdu obživne (i), pričom ale na podklade takto zrušeného zrušujúceho rozsudku správneho súdu už bolo vydané nové správne rozhodnutie (ii), správny súd musí, a to aj mimo žalobných či kasačných bodov, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem, a neskoršie vydané správne rozhodnutie v tej istej veci musí v princípe zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, že porušenie tohto princípu bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Svk 4/2021 z 24. februára 2022: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa), sudcovia JUDr. Petra Príbelská, PhD., a JUDr. Juraj Vališ , LL.M.]
9.
kľúčové slová: uspokojenie žalobcu
I. Cieľom procesného inštitútu uspokojenia žalobcu je postup správneho súdu, ktorým prenechá ochranu verejných subjektívnych práv na žalovaný správny orgán za predpokladu, že takáto možnosť existuje a žalovaný správny orgán to navrhne.
II. Ak z procesného návrhu žalovaného a taktiež z navrhovanej právnej úpravy, ktorá sa má aplikovať, vyplýva, že sám žalovaný správny orgán nedisponuje právomocou zrušiť svoje meritórne rozhodnutie, ktorého sa domáha žalobca v odvolacom konaní, vydaním súhlasu s postupom, ktorý navrhuje žalovaný, nemôže dôjsť k uspokojeniu žalobcu, nakoľko samotné podanie podnetu v zmysle § 77 Daňového poriadku na nadriadený orgán nemôže spôsobiť uspokojenie žalobcu. Zároveň aj lehota uložená správnym súdom v zmysle § 101 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nezaväzuje iné správne orgány rozhodnúť o právach žalobcu.
III. Napokon na kladné vybavenie podnetu v zmysle § 77 Daňového poriadku nie je právny nárok a tak by žalobca nemal možnosť v rámci inštitútu uspokojenia žalobcu a lehôt tam ustanovených, chrániť svoje subjektívne práva aktívnym spôsobom. Inými slovami povedané, takýmto postupom by nemohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu žalovaným tak, ako to predpokladá § 101 Správneho súdneho poriadku.
[uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 87/2019 z 24. mája 2021: predseda senátu JUDr. Ondrej Hvišč, PhD., (sudca spravodajca), sudkyne JUDr. Jana Raganová a JUDr. Tamara Sklenárová]
Zverejnené dňa: 21. júl 2022