Špeciálny prokurátor sa disciplinárne previnil

Návrh na začatie disciplinárneho konania podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj „disciplinárny navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) Maroš Žilinka 17. augusta 2021. Týkal sa stanoviska špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica – disciplinárne obvineného, ktoré zverejnil 28. júla 2021 v Denníku N.

Podľa disciplinárneho navrhovateľa sa mal disciplinárne obvinený dopustiť disciplinárneho previnenia, a to tak, že postupoval v rozpore so zákonnou povinnosťou prokurátora zdržať sa verejného vyslovovania názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, ako i v rozpore s pokynom generálneho prokurátora z 22. mája 2006 o spôsobe informovania verejnosti prostredníctvom tlače a iných hromadných informačných prostriedkov.

Disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí uvádza, že zverejnené stanovisko je možné rozdeliť podľa obsahu na viaceré časti. Prvá časť tohto stanoviska (úvodné prvé tri vety) je založená na všeobecnej proklamácii, ktorá nemá povahu vyslovovania subjektívneho názoru alebo hodnotiaceho súdu. Nasledujúca časť však má povahu polemiky s komentovaným uznesením. Ide teda o polemiku, v ktorej disciplinárne obvinený vyjadruje subjektívny názor na hodnotenie dôkaznej situácie, ako i procesného postupu.

Podľa senátu má časť zverejneného stanoviska disciplinárne obvineného povahu mediálneho vyhodnocovania dôkaznej a procesnej situácie v konkrétnej trestnej veci, pričom takýto postup spochybňuje autoritu a nestrannosť súdnej moci, resp. prokuratúry. Senát dodáva, že ak bol disciplinárne obvinený presvedčený o nezákonnosti komentovaného uznesenia, mal primárne využiť interné spôsoby šetrenia prípadného protiprávneho stavu.

S uvedeným súvisí aj skutočnosť týkajúca sa mediálneho ovplyvňovania verejnej mienky. Zo strany prokuratúry nemožno totiž akceptovať také verejné prezentovanie vyjadrení v trestných veciach, ktoré má vo svojej podstate povahu prenesenia dokazovania, či už z neverejného prípravného konania alebo i verejného súdneho konania, do mediálneho prostredia.

Disciplinárny senát v rámci okolností prípadu zobral do úvahy aj to, že táto vec predstavuje do istej miery nóvum vo vzťahu k otázke zdržanlivosti vyjadrovania sa prokurátora, ktorá v judikatúrnej podobe disciplinárneho konania doposiaľ nebola riešená. V tomto kontexte súčasne kriticky vníma, že má v rámci disciplinárneho konania nepriamo riešiť názorové strety generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora.

V rozhodovaní sa disciplinárny senát venoval aj tomu, či jeho výklad povinnosti zdržanlivého vyjadrovania prokurátora nemôže mať neprimeraný odradzujúci účinok tzv. „chilling effect“ na slobodu prejavu v kontexte rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.

ESĽP v súvislosti s vyjadreniami príslušných orgánov o prebiehajúcich trestných konaniach uviedol, že čl. 6 Dohovoru neznamená, že tieto orgány nemajú, resp. nemôžu informovať verejnosť o neskončených trestných konaniach. Musia však tak robiť zdržanlivo a obozretne, aby sa rešpektovala prezumpcia neviny dotknutých osôb.

V disciplinárnej veci rozhodol senát 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová, sudcovia JUDr. Marián Fečík (sudca spravodajca), prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a prísediaci sudcovia JUDr. PhDr. Jaroslav Jarabinský a JUDr. Adriana Zacharová.

Rozhodnutie najvyššieho správneho súdu z 20. mája 2020 sp. zn. 32 D 20/2021. (PDF, 341 KB)