Súdny dvor Európskej únie rozhodol o veci týkajúcej sa zásady lex mitior
Veľká komora SD EÚ 1. augusta 2025 vo veci C-544/23 (BAJI Trans) rozhodla o prejudiciálnej otázke veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa výkladu rozsahu a aplikácie zásady lex mitior. SD EÚ posudzoval, či je najvyšší správny súd v súdnom konaní o vnútroštátnom mimoriadnom opravnom prostriedku (kasačnej sťažnosti) povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku po vydaní rozhodnutia nižšieho správneho súdu.
Veľký senát najvyššieho správneho súdu uznesením zo 16. augusta 2023 položil SD EÚ prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu Charty základných práv Európskej únie, a to ako jej pôsobnosti, tak aj vecného výkladu rozsahu a aplikácie zásady lex mitior v nej obsiahnutého. Išlo o posúdenie otázky, či je senát kasačného súdu povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku, ktorá nastala počas kasačného konania a po vydaní rozhodnutia nižšieho správneho súdu. (Viac sme informovali v komuniké Súdny dvor Európskej únie bude o veci týkajúcej sa lex mitior rozhodovať vo veľkej komore – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.)
Veľká komora SD EÚ o prejudiciálnych otázkach rozhodla, že:
„1/ Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že:
členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, ak na jednej strane v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006, a článkom 41 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, uloží vodičovi vozidla správnu sankciu z dôvodu, že tento vodič porušil povinnosti stanovené v týchto nariadeniach, a na druhej strane následne využije možnosť, ktorú mu priznáva článok 3 ods. 2 tohto posledného uvedeného nariadenia, a to oslobodiť určité vozidlá cestnej dopravy od takýchto povinností.
2/Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa môže uplatniť na správnu sankciu trestnoprávnej povahy, ktorá bola uložená na základe pravidla, ktoré bolo po uložení tejto sankcie zmenené spôsobom, ktorý je priaznivejší pre sankcionovanú osobu, pokiaľ táto zmena odráža zmenu postoja k trestnoprávnej kvalifikácii skutkov, ktorých sa dopustila táto osoba, alebo k trestu, ktorý sa má uložiť.
3/Článok 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že:
súd, ktorý rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý opravný prostriedok podaný proti správnej pokute, ktorá má trestnoprávnu povahu a patrí do pôsobnosti práva Únie, je v zásade povinný uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnom práve sa toto rozhodnutie považuje za právoplatné.“
V tlačovom komuniké SD EÚ uvádza: „Na otázky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poskytol Súdny dvor dôležité spresnenia týkajúce sa zásady retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona, stanovenej v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) (ktorá sa uplatňuje vždy, keď vnútroštátny orgán vykonáva právo Únie). Hoci je táto zásada vyhradená pre trestnoprávnu oblasť, kvalifikácia sankcie ako správnej sankcie vo vnútroštátnom práve nevyhnutne nevylučuje jej uplatniteľnosť. Je totiž možné, že podľa práva Únie a s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto zásady sa správna sankcia musí považovať za trestnoprávnu z dôvodu samotnej povahy porušenia a stupňa prísnosti sankcie. Okrem toho sa táto zásada uplatňuje, pokiaľ odsudzujúci rozsudok nenadobudol právoplatnosť. To, čo sa má alebo nemá považovať za právoplatný rozsudok, je v tomto kontexte tiež upravené právom Únie. Samotná okolnosť, že odsudzujúci rozsudok je vo vnútroštátnom práve kvalifikovaný ako právoplatný, hoci môže byť predmetom kasačnej sťažnosti, nestačí na vylúčenie uplatnenia tejto zásady.“
Celé znenie komuniké SD EÚ: Zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia trestného zákona sa vzťahuje aj na sankciu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaná ako správna sankcia, pokiaľ má v zmysle práva Únie trestnoprávnu povahu (PDF)
Celé znenie rozsudku SD EÚ: EUR-Lex – 62023CJ0544 – EN – EUR-Lex