Samotná skutočnosť, že žiadateľ o azyl má zlé vzťahy v rámci rodiny, nemôže zakladať dôvod na udelenie azylu

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 22. mája 2025, rozsudkom sp. zn. 2Sak/3/2025, zamietol kasačnú sťažnosť vo veci neudelenia azylu cudzinca, ktorý často menil popis obáv z prenasledovania, informácie o krajinách pôvodu a v podstate dôvod na poskytnutie azylu videl v neprijatí vo svojej rodine.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom cudzinca, ktorý aj v Slovenskej republike opakovane žiadal o azyl a azyl nezískal. Senát najmä posudzoval, či orgány verejnej správy a správny súd náležite preskúmali tvrdenia tohto cudzinca, že má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Cudzinec v rokoch 2021 až 2024 požiadal o azyl vo viacerých európskych krajinách, uvádzal rôzne identity, rôzne tvrdenia o rôznych domovských krajinách, nepredložil kópie svojich dokladov, hoci ich mal, z obáv o prenasledovanie, a to najprv z dôvodu obavy z rodiny bývalej priateľky a následne z obáv o prenasledovanie z dôvodu svojej homosexuálnej orientácie. Neustále dodával nové dôkazy, nečakal na výsledky azylových konaní a opakovane počas azylovej procedúry cestoval do zahraničia. V azylovom konaní na území Slovenskej republiky poukázal tiež na skutočnosť, že od roku 2011 sa v jeho domovskej krajine presadzuje legislatíva postihujúca homosexuálne správanie a tiež poukázal na správanie svojho bratranca, ktorý by ho pri návrate do vlasti mohol vydierať intímnym videom.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prípad cudzinca dôsledne preskúmal a poukázal na skutočnosť, že v azylovom konaní nebolo preukázané, že žiadateľ o azyl bol v čase svojho života v krajine pôvodu štátnou mocou postihovaný (pre svoju orientáciu alebo z iných dôvodov). Mohol pracovať, študovať a aj opustiť krajinu. Súd rovnako zdôraznil, že hodnovernosti komunikovaných obáv a dôvodov pre udelenie azylu zo strany cudzinca nepridáva jeho správanie spočívajúce v častej zmene udávaných dôvodov azylu, neposkytovanie súčinnosti a nevyčkanie na ukončenie azylových konaní v jednotlivých krajinách.

Vo vzťahu k rodinným vzťahom žiadateľa s ohľadom na jeho sexuálnu orientáciu kasačný súd zdôraznil, že homosexuálna orientácia skutočne nemusí byť v rodine pozitívne prijatá. Avšak samotná skutočnosť, že žiadateľ o azyl má zlé vzťahy v rámci rodiny, nemôže zakladať dôvod na udelenie azylu.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žiadateľa po posúdení veci zamietol. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát  č. 2 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predseda senátu prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.,  sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.