Mimoriadna valorizácia dôchodkov podľa ustanovení § 82 ods. 2 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na výsluhové dôchodky policajtov a vojakov

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 25. novembra 2025 rozsudkom sp. zn. 7Ssk/64/2025 zamietol kasačnú sťažnosť bývalého policajta proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku. Najvyšší správny súd uviedol, že pri výpočte valorizácie výsluhového dôchodku sa použijú pravidlá vyplývajúce z ustanovenia § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v nadväznosti na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Mimoriadna valorizácia dôchodkov podľa ustanovenia § 82 ods. 2 a prechodného ustanovenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. sa vzťahuje len na dôchodky v civilnej sfére.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) zvýšilo bývalému policajtovi výsluhový dôchodok od zo sumy 637,44 eur mesačne na sumu 712,66 eur mesačne, teda o 11,8 %. Bývalý policajt bol presvedčený, že okrem tejto sumy mu mal byť výsluhový dôchodok zvýšený ešte o 10,6 % podľa zákona o sociálnom poistení podľa tzv. mimoriadnej valorizácie. Podľa ministerstva vnútra právna úprava valorizácie, teda zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nie je nastavená tak, aby reflektovala mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Ministerstvo vnútra s bývalým policajtom nesúhlasilo v námietke diskriminácie, keď vysvetlilo, že systémy podľa zákona o sociálnom poistení a zákona č. 328/2002 Z. z. sú pre poberateľov výsluhových dôchodkov samostatné.

Kasačný súd skúmal rozsudok správneho súdu, ktorý žalobu bývalého policajta voči ministerstvu vnútra zamietol. Správny súd rozhodol, že vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov nemusí v každom ohľade osobitný systém automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v ňom vykonané mimoriadne zmeny. Nezahrnutie výsluhových dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení nepovažoval správny súd za medzeru v zákone a nešlo podľa neho ani o porušenie právnej istoty bývalého policajta. Keďže v zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné vykonanie tzv. mimoriadnej valorizácie, právne postavenie bývalého policajta oproti starobným dôchodcom za súčasnej právnej úpravy je rozdielne. Rozdiely v § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona o sociálnom poistení sú výrazné a nemohli u bývalého policajta vyvolať legitímnu nádej zvýšenie výsluhového dôchodku.

Identickou právnou otázkou, ako v prejednávanej veci, sa zaoberal najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 7Ssk/27/2025 zo dňa 26. júna 2025. Vymedzil, že „hoci účelom zákona č. 80/2013 Z. z. pri novelizácii § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo priblížiť valorizáciu výsluhových dávok a dôchodkových dávok, nebolo jeho účelom, aby táto valorizácia bola presne rovnaká. … Inak povedané, nemožno tvrdiť, že by každú zmenu mechanizmu valorizácie v tomto zákone mala automaticky kopírovať aj zmena tohto mechanizmu pri výsluhových dávkach.“ Kasačný súd pripomenul, že „obsahom a cieľom „mimoriadnej valorizácie“ podľa novelizovaného ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2024 je, aby sa v prípade citeľnej medzimesačnej inflácie (viac ako 5 %) nečakalo s jej premietnutím do zvýšenia dôchodkovej dávky až do 1. januára ďalšieho kalendárneho roka, ale aby sa prejavila zvýšením už skôr. … Cieľom mimoriadnej valorizácie tak nie je dodatočne zvyšovať dôchodkové dávky, ale rovnomernejšie rozložiť ich zvyšovanie počas kalendárneho roka, v ktorom je vysoká inflácia. Spolu s citovanou zmenou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024, bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnené prechodné ustanovenie § 293fzc, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. júla 2023 (porov. čl. VII zákona č. 210/2023 Z. z.). Podľa neho sa mali (mimoriadne) zvýšiť dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2023, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov presiahol päť percent už za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023, a to o percento tohto rastu. Týmto prechodným ustanovením sa tak už od 1. júla 2023 zaviedol mechanizmus, predpokladaný v cit. § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. až od 1. januára 2024.“

Podľa kasačného súdu správny súd správne identifikoval, že podstatou veci je výklad ustanovenia § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., najmä jeho previazanie na mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Následne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa pri zvyšovaní výsluhových dávok berie do úvahy len percento zvýšenia určené na kalendárny rok, nie aj percento zvýšenia zistené na základe medzimesačnej inflácie v zmysle § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rovnako zrozumiteľne sa podľa kasačného súdu správny súd vyrovnal s tvrdenou diskrimináciou, keď odkázal na principiálnu samostatnosť a oddelenosť systému sociálneho poistenia a výsluhového zabezpečenia.

Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil, že pre kasačnú sťažnosť neexistuje žiaden zákonný dôvod v zmysle § 440 Správneho súdneho poriadku a podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ju zamietol.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 7 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Jana Martinčeková a členovia senátu Mgr. Michal Novotný a JUDr. Martin Tiso.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 7Ssk/64/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky