Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní ministra spravodlivosti proti rozsudku vo veci disciplinárne obvineného sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Klimenta

Odvolací disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu dňa 28. apríla 2026 uznesením vo veci sp. zn. 42Do/1/2025 zamietol odvolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) proti rozsudku vo veci disciplinárne obvineného sudcu najvyššieho súdu JUDr. Juraja Klimenta (o rozsudku sme písali v tlačovej správe Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci disciplinárne obvineného sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Klimenta – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky).

Prvou odvolacou námietkou ministra spravodlivosti bolo nesprávne posúdenie uplynutia subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Odvolací disciplinárny senát sa nestotožnil s ministrom spravodlivosti, že disciplinárny súd túto otázku vyhodnotil výlučne na základe neurčitého tvrdenia svedkyne. Minister spravodlivosti tiež namietal vierohodnosť svedeckej výpovede. Disciplinárny odvolací senát konštatoval, že medzi svedkyňou a sudcom nebol preukázaný bližší vzťah, ktorý by mal za následok nepoužiteľnosť svedeckej výpovede ohľadom momentu, kedy sa svedkyňa ako osoba oprávnená podať disciplinárny návrh o posudzovanom skutku dozvedela.

Odvolací disciplinárny senát sa stotožnil so závermi disciplinárneho senátu týkajúcimi sa slobody prejavu a s tým, že disciplinárne obvinený sudca sa výrokov, ktorými sa bránil kritike voči jeho osobe dopustil v rámci súkromného času vo forme rozhovoru pre printové médium, nie pri výkone funkcie. Podľa disciplinárneho odvolacieho senátu takýto prejav sudcu nie je vyslovene zakázaný a keďže jeho výroky sa netýkali rozhodovacej činnosti, v zmysle všeobecných východísk ani vyššia miera zdržanlivosti nebola potrebná.

Minister spravodlivosti považoval za zmätočné rozhodnutie disciplinárneho senátu v časti oslobodenia disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu pre skutok hlasovania disciplinárne obvineného, ako člena senátu, za uznesenie o vzatí do väzby predtým, ako bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti voči jeho osobe. Podľa ministra spravodlivosti disciplinárny senát posudzoval iný skutok (vydanie svojvoľného rozhodnutia), než bol disciplinárne obvinenému sudcovi kladený za vinu (vydanie rozhodnutia o vzatí do väzby skôr, než bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti voči osobe disciplinárne obvineného, čím mal ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov). Disciplinárny odvolací senát konštatoval, že samotný návrh nie je v tomto smere jednoznačný, a konanie disciplinárne obvineného bolo možné posudzovať len optikou prípadného svojvoľného rozhodnutia, keďže právny názor disciplinárne obvineného, že o vzatí do väzby bolo možné rozhodnúť aj pred právoplatným rozhodnutím o námietke zaujatosti, je zhmotnený v danom rozhodnutí senátu. Postup disciplinárneho senátu preto nepovažoval disciplinárny odvolací senát za neoprávnené prekvalifikovanie disciplinárneho návrhu.

Ani ostatné námietky nepovažoval odvolací disciplinárny senát za dôvodné, preto odvolanie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu bolo prijaté jednomyseľne.

Vo veci rozhodol senát č. 42Do najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Šabová, PhD. a sudkyne JUDr. Katarína Benczová, JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová; JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M.