Zmena hranice katastrálneho územia pokrýva komplex právnych vzťahov verejnoprávnej, ale aj súkromnoprávnej povahy a tieto majú dopad na aktívnu legitimáciu jednotky územnej samosprávy v konaní pred správnym súdom

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 12. decembra 2025 rozsudkom sp. zn. 3Svk/23/2025 zrušil rozsudok Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorým správny súd zrušil zápis zmeny hranice katastrálneho územia Ľubica a katastrálneho územia Kežmarok v katastri nehnuteľností, ktorý vykonal Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor (ďalej len „okresný úrad“) a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 429/2005 (ďalej len „uznesenie vlády“) predstavovalo relevantný verejnoprávny titul pre vykonanie zápisu zmeny hranice katastrálneho územia, ktorým bol okresný úrad v konaní o zázname viazaný.

V posudzovanej veci okresný úrad vykonal zápis zmeny hranice katastrálneho územia obce Ľubica a mesta Kežmarok na podklade uznesenia vlády. Predmetné uznesenie vlády bolo vydané na základe v tom čase účinného znenia § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Správnou žalobou sa obec Ľubica domáhala zrušenia zápisu zmeny hraníc katastrálneho územia, pričom správny súd žalobe obce vyhovel. Proti rozsudku správneho súdu podalo kasačnú sťažnosť mesto Kežmarok.

Kasačný súd úvodom konštatoval, že zmena hranice katastrálneho územia pokrýva komplex právnych vzťahov verejnoprávnej, ale aj súkromnoprávnej povahy a tieto majú dopad na aktívnu legitimáciu jednotky územnej samosprávy v konaní pred správnym súdom. Výkon samosprávnych kompetencií síce nie je sám osebe subjektívnym právom, na strane druhej taký vrchnostenský zásah štátu dostáva obce do podriadenej pozície v rámci vertikálneho vzťahu, pretože rozhoduje o ich právach a povinnostiach. Rozhodnutím o zmene hraníc katastrálneho územia, tá ktorá obec nadobúda/stráca majetok. Zmena hraníc katastrálneho územia určuje územný rozsah obce a definuje územný základ výkonu samosprávy. Existuje preto dopad na majetkové práva obce spojený s vlastníctvom nehnuteľností, všeobecnou správou majetku, daňové príjmy či príjmy z nájomných vzťahov. Obec má preto aktívnu legitimáciu vtedy, keď namieta, že štát alebo správny orgán zasiahol do jej samosprávnych kompetencií, pretože tieto sú priamo spojené s jej právami subjektívnej povahy.

V prejednávanej veci správny súd s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30. apríla 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu“), ktorým ústavný súd konštatoval nesúlad ustanovení § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že uznesenie vlády uvedeným nálezom ústavného súdu stratilo svoje účinky.

Podľa názoru kasačného súdu, nález ústavného súdu nemal spätné účinky vo vzťahu k uzneseniu vlády, ktoré bolo vydané v tom čase na základe platných a účinných ustanovení zákona o obecnom zriadení. Nálezom ústavného súdu odpadlo zákonné zmocnenie vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z predmetných ustanovení len pro futuro, nie do minulosti. Tým, že si správny súd vyvodil retroaktívne účinky nálezu ústavného súdu aj vo vzťahu k uzneseniu vlády, postupoval v rozpore s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 z 12. mája 2021 alebo sp. zn. PL. ÚS 3/2022 z 2. marca 2022).

Kasačný súd ďalej konštatoval, že vo všeobecnosti uznesenie vlády má povahu interného riadiaceho aktu a vláda ním nemôže zakladať, meniť a ani rušiť subjektívne práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Aby sa uplatnil právny účinok, obsah uznesenia vlády musí byť premietnutý do zákona, iného všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. individuálneho správneho aktu vydaného na základe zákona.

Kasačný súd preto uviedol, že uznesenie vlády, ktoré bolo vydané podľa v tom čase účinných ustanovení § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, predstavovalo v právnom poriadku, ako aj v samotnej verejnej správe určitú anomáliu. Toto uznesenie obsahovalo rozhodnutie o zmene územia obcí a malo dopad na ich územnú identitu. Nevykazovalo však vady administratívno-technického charakteru, ktoré by bránili jeho realizácii, čo znamená, že bolo normatívne aj technicky spôsobilé vyvolať právne účinky. Kasačný súd preto zastáva názor, že uznesenie vlády predstavovalo verejnoprávny titul sui generis a hoci bolo svojou povahou atypické, rozhodujúci je jeho účinok a nie optika aktuálneho právneho nazerania na jeho spôsobilosť zápisu. V čase jeho prijatia vláda disponovala právomocou rozhodovať o tejto územno-správnej otázke a uznesenie bolo považované za relevantný verejnoprávny akt. V záznamovom konaní má okresný úrad a v tomto prípade jeho katastrálny odbor úlohu evidenčnú a skúma iba, či ide o záznamovú listinu podľa zákona, či má listina formálnu spôsobilosť na zápis a skúma súlad údajov listiny s katastrálnym operátom. Okresný úrad je v záznamovom konaní viazaný obsahom verejnej listiny a nepredstavuje orgán dozoru nad zákonnosťou rozhodnutí iných orgánov verejnej moci. Preto polemika vedená správnym súdom o pochybnostiach zmeny hranice katastrálneho územia nepredstavovala relevantný argumentačný podklad pre akceptáciu záverov o nespôsobilosti zápisu záznamovej listiny.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 3 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. a členky senátu JUDr. Katarína Benczová a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 3Svk/23/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky