Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie k vecnému výkladu a aplikácii zásady lex mitior

Veľký senát najvyššieho správneho súdu dňa 11. februára 2026 rozsudkom sp. zn. 1SVs/2/2022 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) tak, že zrušil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, ako aj Inšpektorátu práce Bratislava a vec vrátil Inšpektorátu práce Bratislava na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd v prejednávanej veci predložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúce sa výkladu Charty základných práv EÚ, a to ako jej pôsobnosti, tak aj vecného výkladu rozsahu a aplikácie zásady lex mitior v nej obsiahnutej, v ktorých sa pýtal, či je senát kasačného súdu povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku, ktorá nastala počas kasačného konania, t. j. po vydaní rozhodnutia správneho súdu.

Vodičovi vozidla bola uložená pokuta vo výške 200 eur za spáchanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť tým, že viedol vozidlo, ktorým sa prepravoval betón so záznamovým zariadením, ktoré nemalo platnú periodickú prehliadku.

Na správny súd sa správnou žalobou obrátili vodič, aj jeho zamestnávateľ – spoločnosť BAJI Trans, s. r. o. Správny súd žalobu zamestnávateľa odmietol s argumentáciou, že z priestupku bol obvinený iba vodič a zamestnávateľ, ako vlastník vozidla, nemá žalobnú legitimáciu. Vodič namietal, že k priestupkovému konaniu nemalo vôbec dôjsť, pretože vozidlo na prepravu betónu malo byť vyňaté z okruhu vozidiel, ktoré sú povinné používať záznamové prostriedky (tachografy) a domáhal sa toho, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky si nesplnilo svoju povinnosť udeliť výnimku z nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ pre vozidlá prepravujúce betón, tak poškodilo podnikateľov a porušilo zásadu rovnosti. Správny súd žalobu vodiča vozidla, ako nedôvodnú zamietol a konštatoval, že oprávnenia vo veci výnimiek sú iba možnosťou, nie však povinnosťou členského štátu a je na členskom štáte, či výnimky prijme v príslušnom vnútroštátnom predpise, čo sa v čase konania nestalo.

Proti rozsudku správneho súdu podali vodič vozidla, ako aj jeho zamestnávateľ, kasačnú sťažnosť. Počas kasačného konania došlo k zrušeniu povinnosti vybaviť vozidlá používané na dodávku transportného betónu tachografom, vzhľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.

Senát kasačného súdu posudzoval, či je povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku, resp. správneho deliktu, ktorá nastala počas kasačného konania, resp. po vydaní rozhodnutia správneho súdu. Predkladajúci senát nesúhlasil s tým, že by sa mala v kasačnom konaní aplikovať neskoršia, pre páchateľa priestupku priaznivejšia právna úprava aj v prípade, ak k zmene právnej úpravy došlo až po dni rozhodnutia správneho súdu. Senát kasačného súdu predložil vec veľkému senátu, vzhľadom na existenciu odlišného právneho názoru vyjadreného v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Asan 6/2019 z 27. októbra 2021.

Veľký senát najvyššieho správneho súdu v rámci svojho rozhodovania usúdil, že na vyriešenie spornej právnej otázky je potrebné predložiť SD EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania, keďže pre rozhodnutie v danej veci, v ktorej bolo aplikované právo EÚ, bol potrebný výklad zásady lex mitior obsiahnutej v článku 49 Charty základných práv EÚ.

Veľká komora SD EÚ rozhodla o prejudiciálnych otázkach veľkého senátu najvyššieho správneho súdu rozsudkom vo veci C-544/23 zo dňa 1. augusta 2025 (Súdny dvor Európskej únie rozhodol o veci týkajúcej sa zásady lex mitior – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky).

Veľký senát najvyššieho správneho súdu po obdržaní odpovedí na prejudiciálne otázky posudzoval záver, ku ktorému dospel SD EÚ, že ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že správna pokuta, ktorá bola vodičovi uložená, má trestnoprávnu povahu, tento súd by bol povinný uplatniť v jeho prípade priaznivejšiu právnu úpravu v zmysle článku 49 ods. 1 poslednej vety Charty základných práv EÚ, ktorou je § 2 ods. 2 zákona č. 461/2007 Z. z. v spojení s nariadením č. 2020/1054, bez ohľadu na skutočnosť, že táto právna úprava nadobudla účinnosť až po rozhodnutí správneho súdu, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva považuje za právoplatné, pričom na túto povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že predkladajúci vnútroštátny súd je povinný rozhodnúť s prihliadnutím na stav v čase vydania/vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa veľkého senátu najvyššieho správneho súdu, uložená pokuta plnila represívny účel a mala trestnoprávnu povahu. Veľký senát kasačného súdu potvrdil, že hoci v čase uloženia pokuty mal vodič zákonom stanovenú povinnosť používať tachograf, neskôr sa na tieto vozidlá prestala uvedená povinnosť vzťahovať. V priebehu kasačného konania tým preukázateľne došlo k prijatiu priaznivejšej právnej úpravy v prospech vodiča, spočívajúcej v zmene kvalifikácie skutku, ktorú je nevyhnutné zohľadniť. Skutok, o ktorom sa konalo, už nie je priestupkom, a preto bude potrebné administratívne konanie zastaviť.

Veľký senát najvyššieho správneho súdu uzavrel, že závery veľkého senátu uvedené v tomto rozsudku nedopadajú per se na právne posudzovanie správnych deliktov, ktorými sa v podmienkach Slovenskej republiky právo EÚ nevykonáva. Tento rozsudok sa nedotýka doterajšieho právneho rámca (vrátane rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu) vzťahujúceho sa na tieto správne delikty (bez prvku práva EÚ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak veľký senát najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Marián Trenčan a sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD., JUDr. Marián Fečík, prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Juraj Vališ, LL.M.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 1SVs/2/2022 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky