Interný predpis vydaný orgánom vykonávajúcim kontrolu, dohľad alebo dozor môže podliehať ochrane pred sprístupnením podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dňa 21. mája 2026 rozsudkom sp. zn. 1Svk/17/2026 zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ“), ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie predpisu internej povahy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Najvyšší správny súd rozhodol, že žiadosť o poskytnutie informácií, hoci ide o žiadosť týkajúcu sa interného predpisu týkajúceho sa kontrolnej činnosti, musí byť starostlivo posúdená a rozhodnutie o nesprístupnení informácií odôvodnené aj z toho hľadiska, či sprístupnením informácií môže dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu kontroly (resp. dohľadu či dozoru).

Právny zástupca podnikateľa požiadal PMÚ o sprístupnenie predpisu internej povahy, ktorým je upravený postup PMÚ pri vyšetrovaní porušenia úradnej pečate zabezpečujúcej podklady, nosiče alebo priestory PMÚ, v ktorých sa vykonávalo prešetrovanie zaistených informácií a podkladov v zmysle § 17 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „bezpečnostný incident“) a tiež informácií o následnej manipulácii, prešetrovaní, presune zaistených informácií a podkladov po vzniku bezpečnostného incidentu. PMÚ žiadosti nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. Odmietnutie odôvodnil tým, že informácie sa týkajú výkonu dohľadu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 56 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám. PMÚ uviedol, že požadované informácie sa týkali postupu PMÚ pri prešetrovaní tzv. bezpečnostného incidentu, ku ktorému malo dôjsť počas prehliadania podkladov a informácií získaných počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa. Tieto podklady boli zároveň získané počas inšpekcie, vykonanej v prešetrovaní PMÚ a súviseli s podozrením protisúťažného správania viacerých subjektov, vrátane podnikateľa, ktorý žiadal o informácie. Podnikateľ oponoval, že nežiadal informácie o konkrétnom konaní, ale všeobecne informáciu o postupe PMÚ, čo nepredstavovalo výkon právomoci PMÚ podľa zákona o hospodárskej súťaži.

Správny súd rozhodnutie PMÚ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd konštatoval, že PMÚ bol povinný posudzovať žiadosť podnikateľa výlučne v kontexte jej obsahu – teda že podnikateľ požadoval predpis internej povahy bez toho, aby túto informáciu spojil s akoukoľvek konkrétnou inšpekciou či preverovaným subjektom.

PMÚ podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť.

Kasačný súd sa v rámci kasačného konania oboznámil s daným interným predpisom, ktorým bol pokyn predsedu PMÚ a dospel k zisteniu, že ide o individuálny riadiaci akt, ktorý ukladal jednorazové úlohy konkrétnym zamestnancom v súvislosti s prešetrením konkrétneho incidentu poškodenia úradnej pečate, ku ktorému došlo počas prebiehajúceho prešetrovania podľa zákona o hospodárskej súťaži v priestoroch podnikateľa. Podnikateľ však žiadal o sprístupnenie predpisu PMÚ internej povahy pri vyšetrovaní (akéhokoľvek, bližšie nekonkretizovaného) bezpečnostného incidentu, t. j. predpisu všeobecného, resp. normatívneho, ktorým sa podrobnejšie upravujú jednotlivé úseky činnosti úradu a záväzne určujú pravidlá pre riešenie a výkon opakovaných činností bez časového obmedzenia.

Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že PMÚ sám nesprávne spojil predmet žiadosti s konkrétnym bezpečnostným incidentom. Podľa kasačného súdu z predmetu žiadosti bolo zrejmé, že podnikateľ žiadal o sprístupnenie informácie ako „každý“, t. j. ako akýkoľvek iný žiadateľ – fyzická či právnická osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto bola jeho procesná pozícia v inom konaní, či dohľade vedenom úradom irelevantná.

Kasačný súd konštatoval, že ak PMÚ odmietol poskytnúť požadované informácie, mal uviesť dôvody nesprístupnenia a pokiaľ mal PMÚ pochybnosti, ktorých informácií sa žiadosť týka, bol povinný bezodkladne vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti. Takto však nepostupoval a predmet konania si ustálil sám, domýšľajúc si obsah požadovaných informácií.

Kasačný súd zaujal tiež stanovisko k aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám a na rozdiel od správneho súdu vyslovil záver, ktorý je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, a síce že na jeho základe je možné obmedziť prístup k informáciám aj z ukončenej kontroly. Kasačný súd súhlasí so záverom, že pojem „týka sa kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci“ je potrebné vykladať reštriktívne. Nie je však možné vylúčiť, že aj interný predpis (a to tak všeobecný ako aj individuálny) vydaný orgánom vykonávajúcim kontrolu, dohľad alebo dozor, alebo jeho časť, bude podliehať ochrane pred sprístupnením podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Bude tomu tak ale len vtedy, ak by sprístupnenie mohlo kontrolu, dohľad alebo dozor zmariť či podstatne sťažiť.

Podľa kasačného súdu povinná osoba, ktorá zamýšľa odmietnutie sprístupnenia interného predpisu z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám musí starostlivo posúdiť, či jeho sprístupnením môže dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu kontroly a v rozhodnutí o nesprístupnení informácií musí byť potom hrozba zmarenia účelu kontroly ako chránený verejný záujem jasne identifikovaná a dôkladne odôvodnená s poukazom na konkrétne okolnosti veci tak, aby bol tento záver preskúmateľný správnym súdom. Rozhodnutie povinnej osoby by malo obsahovať aj váženie a preskúmateľnú úvahu, prečo verejný záujem na ochrane výkonu kontroly (resp. dohľadu či dozoru) prevažuje nad právom žiadateľa na informácie.

Podľa kasačného súdu námietky PMÚ uvedené v kasačnej sťažnosti však neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť PMÚ podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 1 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M. a členovia senátu JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Marián Fečík.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 1Svk/17/2026 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky