Klient resocializačného strediska nie je zrušením akreditácie udelenej tomuto resocializačnému stredisku priamo dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 25. novembra 2025 rozsudkom sp. zn. 7Svk/12/2025 zamietol kasačnú sťažnosť klienta resocializačného strediska proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo veci zrušenia akreditácie udelenej resocializačnému stredisku Čistý deň, n. o. (ďalej len „resocializačné stredisko“ alebo „Čistý deň, n. o.“) Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“). Kasačný súd rozhodol, že zrušením akreditácie neboli právom chránené záujmy klienta dotknuté priamo, ale len sprostredkovane a preto nebola daná aktívna vecná legitimácia klienta resocializačného strediska na podanie správnej žaloby. Najvyšší správny súd tiež konštatoval, že zo zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) nevyplýva povinnosť štátu zabezpečiť klientovi konkrétny resocializačný program podľa jeho výberu po celú dobu trvania programu v nezmenenom rozsahu a v ním vybranom resocializačnom stredisku.

Ministerstvo práce sa stotožnilo s návrhom akreditačnej komisie a zrušilo akreditáciu udelenú na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neziskovej organizácii Čistý deň, n. o. V priebehu správneho konania o zrušení akreditácie klienti resocializačného zariadenia namietali, že zrušením akreditácie im bude zmarená možnosť ukončiť proces resocializácie a odvykania od návykových látok v prostredí a za pomoci odbornej starostlivosti, ktorej ako jedinej dôverujú.

Klient resocializačného zariadenia v procesnom postavení žalobcu dôvodil, že je invalidný v dôsledku duševného ochorenia, absolvoval dva dlhodobé rehabilitačné pobyty v dvoch rozdielnych resocializačných strediskách a až zariadenie Čistý deň, n. o. malo pozitívny vplyv na jeho zdravie, došlo k významnej redukcii pri indikovaní psychofarmakologickej liečby psychiatrom, našiel si prácu v odbore a v zariadení sa cíti bezpečne a spokojne.

Správny súd správnu žalobu klienta resocializačného zariadenia zamietol z dôvodu absencie jeho aktívnej vecnej legitimácie.

Najvyšší správny súd potvrdil stanovisko správneho súdu, že nestačí, ak je určitá osoba dotknutá na svojich právach len sprostredkovane. V danej veci bol klient dotknutý len prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a subjektom, ktorému bola akreditácia odňatá, a ktorý sa zrušením akreditácie zmenil. Rozhodnutie o zrušení akreditácie sa vzťahuje výlučne na akreditovaný subjekt a zrušenie akreditácie nemalo žiaden priamy vplyv na zákonom dané práva alebo konkrétnym právnym predpisom chránené záujmy klientov.

Najvyšší správny súd uviedol, že nebolo potrebné zo strany správneho súdu osobitne sa vysporiadať so záujmom žalobcu na konkrétnej náplni jeho osobného života, pretože tomuto záujmu chýba ochrana vyžadovaná konkrétnym pozitívnym právom. Najvyšší správny súd poukázal na to, že právom chránené záujmy nie je možné stotožniť s akýmikoľvek záujmami klienta resocializačného strediska, a už vôbec nie s jeho osobnou životnou situáciou. Pre vznik aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby nestačí, ak je určitá osoba dotknutá aktom orgánu verejnej správy len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby (tu resocializačného strediska) a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Právom chránený záujem v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) Správneho súdneho poriadku pokrýva situácie, keď právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe. Záujem klienta na absolvovaní resocializačného pobytu v konkrétnom resocializačnom zariadení podľa jeho výberu nemožno považovať za právom chránený záujem v zmysle § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

Najvyšší správny súd dodal, že Ústava Slovenskej republiky nechráni súkromný život v takej miere, že by zakazovala akúkoľvek zmenu podmienok súkromného života jednotlivca bez jeho súhlasu, ale len tak, že zakazuje neoprávnené zasahovanie do súkromného života. V riešenej veci nie je možné konštatovať neoprávnený zásah do súkromného života klienta resocializačného strediska, a to napriek tomu, že zrušením akreditácie resocializačnému stredisku sa súkromný život klienta v určitých smeroch zmenil. K takejto zmene totiž došlo len sprostredkovane a na základe zákonného postupu voči inému subjektu – resocializačnému stredisku, ktorého bol klientom.

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 7 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Jana Martinčeková a členovia senátu Mgr. Michal Novotný a JUDr. Martin Tiso.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 7Svk/12/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky