Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uzavrel prípad policajta, ktorý pri bežnom služobnom zákroku zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu a služobnú disciplínu

Najvyšší správny súd dňa 26. mája 2026 rozsudkom sp. zn. 8Asan/10/2021 zamietol kasačnú sťažnosť policajta proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) o prepustení policajta zo služobného pomeru z dôvodu hrubého porušenia služobnej disciplíny. Policajt pri výkone služobnej činnosti, neprimeraným služobným zákrokom, neoprávnene zasiahol do práv a osobnej slobody iných a dopustil sa konania, ktoré narúšalo dôveryhodnosť Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „policajný zbor“).

Policajt, ako veliteľ hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky, zastavil pri cestnej kontrole osobné motorové vozidlo, vyzval vodičku na predloženie dokladov a povinnej výbavy vozidla. K vodičke sa počas zákroku začal správať arogantne, kričal na ňu, vulgárne sa voči nej vyjadroval a narušil jej osobnú zónu. Na základe jej následnej reakcie, ktorou ho odtlačila zo svojej bezprostrednej blízkosti, policajt voči nej použil hmaty a chvaty, založil jej putá a následne ju spolu s dcérou za asistencie ďalšej privolanej hliadky predviedol na obvodné oddelenie policajného zboru. Po spísaní úradného záznamu o predvedení uložil vodičke blokovú pokutu vo výške 10,- eur pre údajné spáchanie priestupku, pričom vodička a spolujazdkyňa museli na policajnom oddelení zotrvať viac ako hodinu. Počas obmedzovania osobnej slobody a použitia donucovacích prostriedkov policajt ženy v zmysle zákona vôbec nepoučil. Personálnym rozkazom ho za tento zákrok minister vnútra prepustil zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, keďže bez oprávnenia bránil užívať ženám ich osobnú slobodu a zákrok voči nim vykonal v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“).

Policajt sa domáhal zrušenia rozhodnutia ministerstva vnútra správnou žalobou. Argumentoval okrem iného tým, že sa nedopustil ničoho, čo by bolo možné definovať ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Nesúhlasil s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a predstavovalo by závažné dôvody odôvodňujúce jeho prepustenie zo služobného pomeru v policajnom zbore, zvlášť, keď bol dovtedy považovaný za lepšieho v dosahovaní služobných výsledkov a v zadržiavaní páchateľov.

Správny súd záver ministra, že policajt konal v rozpore s povinnosťami príslušníka policajného zboru, potvrdil. Pripomenul, že policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu a svojím správaním má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pri výkone štátnej služby je povinný dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne. Taktiež je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť alebo ohroziť dôveru v policajný zbor. Správny súd rozhodnutie, že policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta a hoci doposiaľ bol vzorným príslušníkom, porušenie právnych predpisov nebolo možné tolerovať, považoval za zákonné.

Proti rozsudku správneho súdu policajt podal kasačnú sťažnosť.

Kasačný súd prerušil konanie o kasačnej sťažnosti z dôvodu súbežne vedeného trestného konania proti policajtovi, v ktorom sa podľa kasačného súdu riešila otázka s významom pre rozhodnutie kasačného súdu – otázka zákonnosti a prípustnosti dôkazov získaných v trestnom konaní.

Po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol policajt právoplatne uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody v jednočinnom súbehu s prečinom zneužitia právomoci verejného činiteľa, kasačný súd pokračoval v konaní o kasačnej sťažnosti a vyhlásil rozsudok.

Najvyšší správny súd sa stotožnil so závermi správneho súdu a ministra, že správanie policajta pri služobnom zákroku hrubo vybočilo z právneho rámca, ktorý je policajtom daný k dispozícii pre plnenie ich služobných povinností a tento zákrok bol natoľko závažný a excesívny, že ponechanie policajta v služobnom pomere príslušníka policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Kasačný súd v súlade so záverom správneho súdu zdôraznil, že vlastnosti ako čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov sú základnými predpokladmi pre výkon služby v policajnom zbore. Policajt, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje jeho dôveryhodnosť. Kasačný súd považoval za zákonný záver správneho súdu, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je to len Ústava Slovenskej republiky, zákon o policajnom zbore a súvisiace vykonávacie predpisy, ale aj legitímne očakávania verejnosti, ktoré tvoria legálny a hodnotový základ pre to, aby každý policajt pri výkone svojej profesie bol svojím správaním vzorom pre ostatných, pričom jeho príkladné správanie v súlade s právnymi predpismi a morálnymi štandardmi spoločnosti má byť jedným z rozhodujúcich faktorov, pre ktoré sa môžu ostatní s dôverou obrátiť na policajta pri hľadaní pomoci a ochrany pred protiprávnym konaním iných osôb, pri ochrane svojho života, zdravia alebo verejného poriadku.

Kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačných námietok policajta. Správne orgány posúdili konanie policajta právne korektne a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnili. Rozsudok správneho súdu považoval za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, preto kasačnú sťažnosť zamietol.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 8 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová a členovia senátu Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. (sudca spravodajca).

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 8Asan/10/2021 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky