Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky o nesprístupnení informácií o štátnej pomoci počas pandémie COVID – 19

Najvyšší správny súd 19. júna 2025 rozsudkom 8Svk/13/2025 zmenil zamietajúci rozsudok Správneho súdu v Bratislave tak,  že zrušil rozhodnutie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“) o nesprístupnení informácií týkajúcich sa štátnej pomoci počas pandémie COVID – 19 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd skonštatoval, že informácie o štátnej pomoci poskytovanej ministerstvom financií cez Eximbanku formou záruky za úver alebo úhrady úroku z úveru v súvislosti s pandémiou COVID – 19, nie sú predmetom bankového tajomstva.

Transparency International Slovensko o. z. (ďalej len „TIS“) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám žiadala od Eximbanky sprístupnenie informácií o súhrnnej výške finančnej pomoci poskytnutej v súvislosti s pandémiou COVID – 19, pričom informáciu o výške pomoci žiadala rozdeliť samostatne podľa jednotlivých foriem poskytnutej finančnej pomoci. Eximbanka poskytla informácie o súhrnnej výške poskytnutej finančnej pomoci, no ostatné informácie odmietla sprístupniť, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že tieto informácie sú chránené bankovým tajomstvom. TIS podala proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií správnu žalobu, o ktorej správny súd rozhodol tak, že ju zamietol.

Najvyšší správny súd preskúmal  rozsudok správneho súdu a s jeho právnymi názormi, ako ani s názormi Eximbanky, sa nestotožnil. Kľúčovou právnou otázkou pritom bolo, či informácie, ktoré TIS požadovala, možno zaradiť pod predmet ochrany bankového tajomstva.

Kasačný súd uznal, že na Eximbanku sa vzťahuje ochrana bankového tajomstva. Akcentoval však potrebu materiálneho posudzovania, či v konkrétnom prípade vyžiadaných informácií ide alebo nejde o predmet ochrany bankového tajomstva. Kasačný súd posudzoval charakter požadovaných informácií (poskytnutie finančnej pomoci vo forme záruky za úver alebo úhrady úroku z úveru) v kontexte formy finančnej pomoci poskytovanej podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19 (ďalej len „lex corona“) a dospel k záveru, že ich nie je možné považovať za predmet bankového tajomstva. Nie sú to informácie o súkromnoprávnom (bankovom) vzťahu medzi bankou a jej klientmi. Ide o informácie týkajúce sa verejnoprávneho vzťahu medzi ministerstvom financií a klientami Eximbanky, v ktorom má Eximbanka len postavenie sprostredkovateľa finančnej pomoci poskytovanej ministerstvom. Ide teda o verejnoprávny vzťah medzi ministerstvom financií a žiadateľmi o poskytnutie finančnej pomoci, ktorá bola/je poskytovaná ako štátna pomoc a týka sa nakladania s verejnými prostriedkami, na ktorej transparentnosti je nepochybne verejný záujem.

Sprostredkovanie finančnej pomoci Eximbankou je zaradené medzi štátnu pomoc de minimis/minimálnu pomoc a informácie o nej majú byť aktívne zverejňované vo verejne prístupnom centrálnom registri (§ 13 ods. 4 zákona č. 358/2015 Z. z.)  . Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z. z.sa okrem iného v registri zverejňujú aj základné identifikačné údaje o príjemcovi minimálnej pomoci, forma poskytnutia minimálnej pomoci a výška poskytnutej minimálnej pomoci zaokrúhlená na eurocenty.

Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom rovnakú vadu identifikoval aj v rozhodnutí Eximbanky. Zmenil preto zamietajúci rozsudok správneho súdu tak, že zrušil negatívne rozhodnutie Eximbanky a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Eximbanka je viazaná právnym názorom kasačného súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 8 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu Mgr. Kristína Babiaková, sudkyňa JUDr. Anita Filová a sudca JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.