Poisťovňa nie je oprávnená zo zákona o dani z poistenia jednostranne voči poistníkom navýšiť dohodnuté poistné o daň, ak týmto postupom koná v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 29. apríla 2026 rozsudkom sp. zn. 3Stk/18/2025 zamietol kasačnú sťažnosť poisťovne KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group (ďalej len „poisťovňa“) proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorá uložila poisťovni pokutu za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Podstata porušenia povinnosti poisťovne spočívala v jednostrannom navýšení poistného o daň z poistenia bez zákonného a zmluvného podkladu.

Správny súd zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu NBS, ktorá poisťovni udelila pokutu, zakázala používanie nekalej obchodnej praktiky a uložila opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. Podstata porušenia povinnosti poisťovne spočívala v uplatňovaní zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z poistenia“) vo vzťahu k poistným zmluvám, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti zákona o dani z poistenia.

Podľa názoru správneho súdu z textu § 6 zákona o dani z poistenia jednoznačne vyplýva, že suma prijatého poistného (t. j. zmluvne dohodnutého) podlieha dani z poistenia, a teda jej základom je suma prijatej splátky znížená o daň. Správny súd k retroaktívnemu pôsobeniu zákona o dani z poistenia na poistné zmluvy uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona uviedol, že hoci tento zákon výslovne neupravuje „navýšenie“ poistného vo vzťahu k poistným zmluvám uzatvoreným pred zavedením dane z poistenia, tento dôsledok nepriamo a logicky vyplýva z jeho ustanovení, pričom poukázal na § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z poistenia.

Kasačný súd považoval za správny záver správneho súdu o tom, že poisťovňa prezentovala izolovaný výklad zákona o daní z poistenia bez zohľadnenia ochrany spotrebiteľa a existencie ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Podľa kasačného súdu v prípade tzv. spotrebiteľských zmlúv nemôže poisťovňa jednostranne meniť, v tomto prípade zvyšovať, dohodnuté poistné. Kasačný súd uznal, že nepriamym dôsledkom legislatívnej úpravy boli negatívne ekonomické dôsledky pre poisťovňu. Tým, že jednostranne nemohla zvýšiť poistné vo vzťahu k poistníkom (spotrebiteľom), reálne mala nižší čistý príjem (maržu) a v relevantnom časovom úseku sa dostala do ekonomickej nevýhody. Kasačný súd však nesúhlasil s tým, že právnym riešením tejto situácie malo byť vykonanie jednostrannej zmeny z iného dôvodu, ako bol dohodnutý v zmluve, pretože to bolo obídením § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý garantuje ochranu spotrebiteľa. Právo chráni predvídateľnosť zmlúv a slabšiu stranu (spotrebiteľa). Kasačný súd zdôraznil, že ak by poisťovne mohli takýmto spôsobom meniť zmluvne dohodnuté podmienky (výšku poistného), individuálne dojednané zmluvy by stratili garantovanú stabilitu a spotrebiteľ by sa dostal do absolútnej nevýhody. Je preto chránený pred právom nepredvídaným navýšením poistného. Poisťovňa má k dispozícii isté nástroje kompenzácie tohto stavu (pri výročí zmluvy, nové zmluvy, VPP klauzuly pro futuro). Riziko zmeny legislatívy si poisťovňa mohla vopred ošetriť v zmluvách, ktoré uzatvárala s poistníkmi. Je obvyklé, že poisťovne majú zmluvné klauzuly, ktoré reagujú na zmenu legislatívy, pritom musia dodržať zákon o poisťovníctve, ochranu spotrebiteľa, oznamovaciu povinnosť a možnosť výpovede/nesúhlasu pri významnej zmene. Ak poisťovňa takú klauzulu nemá, je to jej podnikateľské riziko a ak ju má, prenáša riziko na spotrebiteľa.

Kasačný súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so záverom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie NBS bolo vydané v súlade so zákonom. Keďže sťažnostné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 3 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD., a členovia senátu JUDr. Katarína Benczová a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 3Stk/18/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.