Povinné nemocenské poistenia z paralelných pracovných pomerov u viacerých zamestnávateľov zakladajú len jedno trvajúce nemocenské poistenie pre účely posúdenia vzniku nároku a výpočtu výšky nemocenskej dávky

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 30. septembra 2025 rozsudkom 7Ssk/38/2025 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa voči zamietajúcemu rozhodnutiu Správneho súdu v Banskej Bystrici vo veci určenia výšky nemocenskej dávky zamestnanca z viacerých paralelných pracovných pomerov. Kasačný súd skonštatoval, že u poistenca, ktorý bol ku dňu vzniku dočasnej práceneschopnosti povinne nemocensky poistený ako zamestnanec na základe dvoch paralelných pracovných pomerov, ide o jedno trvajúce poistenie.

Žiadateľ o nemocenské (sťažovateľ) bol nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) a neskôr paralelne ako zamestnanec postupne u dvoch zamestnávateľov. Ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti bola doba nemocenského poistenia u druhého zamestnávateľa menej ako 90 dní. Žiadateľ si po vzniku pracovnej neschopnosti uplatnil nárok na nemocenské z troch nemocenských poistení. Sociálna poisťovňa výšku nemocenského určila z úhrnu denných vymeriavacích základov SZČO, z nemocenského poistenia u prvého zamestnávateľa a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v prípade druhého zamestnávateľa. Proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne podal žiadateľ správnu žalobu namietajúc, že výška nemocenského v jeho prípade nebola vypočítaná správne. Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu žiadateľa zamietol.

Kasačný súd, riešiac problém vzniku nároku na nemocenské v prípade nemocenského poistenia zamestnanca u viacerých zamestnávateľov, poukázal na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť. Poukázal na účel nemocenského poistenia vyplývajúci z aktuálnej právnej úpravy, ktorý nevymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu z jedného právneho vzťahu (zamestnanca). Naopak, nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej. Účelom nemocenského poistenia je teda chrániť osobu v postavení zamestnanca a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom sa táto osoba nachádza.

Preto, podľa názoru kasačného súdu, kým poistenec zostáva zamestnancom aspoň v jednom právnom vzťahu, je povinne nemocensky poistený, pričom do obdobia trvajúceho nemocenského poistenia sa zarátajú všetky skutočné dni poistenia (pri prekrývaní sa jednotlivých pracovných pomerov sa deň poistenia zaráta iba raz). Takýto výklad rešpektuje princíp zásluhovosti v nemocenskom poistení, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodnom období.

Podľa názoru kasačného súdu preto, aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľa, v prípade vzniku druhého pracovného pomeru sťažovateľa nedošlo k vzniku samostatného nemocenského poistenia. Sťažovateľ má z nemocenského poistenia u oboch zamestnávateľov nárok na jednu nemocenskú dávku. Keďže v tomto prípade trvalo nemocenské poistenie sťažovateľa nepretržite celý rok 2021 až do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského koncom roku 2022, rozhodujúcim obdobím pre výpočet denného vymeriavacieho základu bol rok 2021. Denný vymeriavací základ mal byť určený ako podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavací základ v roku 2022 (vrátane toho, ktorý bol odvodzovaný od druhého pracovného pomeru) sa na účely výpočtu nemocenskej dávky nepoužije.

Kasačný súd preto uzavrel, že v predmetnej veci bolo nadbytočné vypočítavať pravdepodobný denný vymeriavací základ z vymeriavacích základov sťažovateľa dosiahnutých u druhého zamestnávateľa v roku 2022. Keďže ho Sociálna poisťovňa zohľadnila, nesprávne určila vyššiu sumu nemocenského, než na akú mal sťažovateľ nárok. Nesprávne právne posúdenie však negatívne nezasiahlo do žiadnych sťažovateľových práv; dávka nemocenského mu priznaná bola, dokonca vo vyššej miere, ako patrila. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 7 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Jana Martinčeková, sudcovia Mgr. Michal Novotný a JUDr. Martin Tiso.

Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 7Ssk/38/2025 (PDF, 116 KB)