Predmetom správneho súdnictva sú len také akty orgánov verejnej správy, ktoré priamo zasahujú do práv alebo povinností jednotlivca
Právna veta:
Vyjadrenie pôvodcu utajovanej skutočnosti o neudelení súhlasu na jej sprístupnenie je podkladovým procesným úkonom bez priamych právnych účinkov voči účastníkovi konania, a preto nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu.
Opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP je len taký správny akt, ktorý je spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností jeho adresáta. Správny akt bez bezprostredných právnych účinkov na právne postavenie adresáta nie je samostatne preskúmateľný správnym súdom.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 16. júla 2026 rozsudkom sp. zn. 2Sak2/2026 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave.
V predmetnej veci bol žalobca (štátny občan Egyptskej arabskej republiky) administratívne vyhostený zo Slovenskej republiky na základe informácií obsiahnutých v utajovanom dokumente. Proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení síce podal správnu žalobu, avšak po uplynutí zákonnej lehoty, a preto bola odmietnutá.
Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmania opatrenia, ktorým právny predchodca žalovaného 2/ (Národná protiteroristická jednotka Národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru) oznámil žalovanému 1/ (Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava), že nedáva právnemu zástupcovi žalobcu súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Žalobca súčasne žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť sprístupnenia utajovanej skutočnosti, ktorá bola podkladom rozhodnutia o jeho vyhostení.
Správny súd v Bratislave žalobu v časti smerujúcej proti opatreniu odmietol a v časti uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ sprístupniť požadovanú utajovanú informáciu zamietol. Súd zároveň zdôraznil, že žalobca sa prostredníctvom konania o sprístupnení utajovanej skutočnosti nemôže domáhať nápravy zmeškanej lehoty na preskúmanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Konanie o nahliadnutí do spisu nemôže slúžiť ako náhrada za riadne a včasné uplatnenie správnej žaloby proti rozhodnutiu vo veci samej.
Kasačný súd potvrdil záver správneho súdu, že nesúhlas pôvodcu utajovanej skutočnosti je iba podkladovým procesným úkonom, ktorý sám osebe priamo nezasahuje do práv žiadateľa. Išlo výlučne o vyjadrenie pôvodcu utajovanej skutočnosti podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Samotným týmto úkonom nebolo rozhodnuté o právach ani povinnostiach žalobcu. O jeho žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu rozhodoval žalovaný v 1. rade, ktorý bol jediným orgánom oprávneným vybaviť predmetnú žiadosť. Napadnuté opatrenie preto samo osebe žalobcovi neodňalo žiadne právo, nezúžilo rozsah jeho práv ani nezmenilo spôsob ich výkonu. Jeho význam spočíval výlučne v tom, že predstavovalo zákonom predpokladaný podklad pre rozhodnutie iného správneho orgánu. Takýto procesný úkon preto nie je spôsobilý bezprostredne zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a nemožno ho považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a to aj v zmysle záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/3/2024, ktorý vychádzal z názoru veľkého senátu vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 19Svs/2/2022.
Kasačný súd ďalej konštatoval, že nahliadanie do správneho spisu a sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám predstavujú dva samostatné právne režimy s odlišnými pravidlami. Ak účastník konania požiada o nahliadnutie do správneho spisu, správny orgán nie je oprávnený posudzovať jeho podanie ako žiadosť podľa informačného zákona.
Rozsudok kasačného súdu potvrdzuje, že predmetom správneho súdnictva sú len také akty orgánov verejnej správy, ktoré priamo zasahujú do práv alebo povinností jednotlivca. Samotné podkladové stanoviská a procesné úkony bez vlastných právnych účinkov samostatnému súdnemu prieskumu nepodliehajú.
Rozhodol tak senát č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) sudcovia: JUDr. Pavol Naď a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.
Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 2Sak2/2026 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky