Princíp in dubio pro libertate sa uplatňuje len pri existencii dvoch rovnocenných výkladových alternatív

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 25. novembra 2025 rozsudkom sp. zn. 3Svk/9/2025 zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) vo veci vyrubenia nedoplatku na úhrade za vydobyté nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica. Kasačný súd skúmal terminologické nejasnosti pri výklade pojmov „nerast“ a „ruda“ vo vzťahu k určeniu sadzby úhrady za ťažbu nerastov s rozdielnym obsahom kovov zlato a striebro. Dospel pritom v zhode so správnym súdom k názoru, že bolo jednoznačným úmyslom zákonodarcu stanoviť škálu sadzieb úhrady za nerasty v závislosti od ich významnosti, a preto aj nerasty obsahujúce zlato a striebro majú byť zaťažené vyššou sadzbou bez ohľadu na terminologickú nekonzistenciu pri používaní pojmov „nerast“ a „ruda“ v platnom práve.

Správny súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu, ktorou sa banská spoločnosť snažila dosiahnuť zrušenie rozhodnutia Hlavného banského úradu o vyrubení nedoplatku úhrady za vydobyté nerasty za roky 2016 – 2020. Rozdiel vyplýval z toho, že banská spoločnosť pri ťažbe nerastov obsahujúcich zlato a striebro uhrádzala úhradu podľa nižšej sadzby určenej pre nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, nie podľa vyššej sadzby určenej pre rudy zlata a striebra. Proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu podala banská spoločnosť správnu žalobu, ktorú správny súd zamietol.

V podanej kasačnej sťažnosti banská spoločnosť argumentovala, že pojem nerast je v zásade širší ako pojem ruda. Teda nie každý nerast, z ktorého sa ťaží zlato a striebro, je rudou zlata a striebra. Preto za ťažbu nerastov, ktoré obsahovali kovy zlato a striebro nemala byť vyrubená úhrada ako za ťažbu rudy zlata a striebra. Argumentovala tiež, že ak sú pochybnosti týkajúce sa výkladu právnych predpisov, orgány verejnej moci sú povinné aplikovať princípy in dubio mitius a in dubio pro libertate – v pochybnostiach v prospech slobody. Podľa banskej spoločnosti tak mal Hlavný banský úrad využiť výklad, ktorý čo najmenej zasahuje do základného práva a slobody a uplatniť nižšiu sadzbu.

Kasačný súd k argumentácii banskej spoločnosti potrebou uplatňovania princípov in dubio mitius a in dubio pro libertate uviedol, že ide o situácie, keď by text písaného zákona pripúšťal rôzny výklad a teda v takom prípade sa má aplikačná prax prikloniť k takému postupu, ktorý je priaznivejší pre adresáta takejto normy. Pre ich uplatnenie je však rozhodujúca existencia vzájomne si konkurujúcich interpretačných alternatív, ktoré z hľadiska záverov predstavujú kvalitatívne a argumentačne alternatívne východiská na porovnateľnej úrovni, z ktorých je skutočne možné vyvodiť nejednoznačnosť právnej úpravy. Tomu musí zodpovedať aj nejednoznačná textácia zákona, ktorá tieto interpretácie umožňuje. O takýto prípad však v predmetnej veci nešlo.

Aj podľa názoru tunajšieho súdu je zrejmé, že v aplikovaných normách štát vyjadril svoj úmysel na určení sadzby úhrady za jednotlivé rudy zlata a striebra z hľadiska ich významnosti. Je teda zrejmý úmysel zákonodarcu rudy obsahujúce zlato a striebro zaťažiť vyššou sadzou úhrady. Termíny ruda/nerast predstavujú synonymá. Tento úmysel je zrejmý aj z gramatického výkladu – textácie aplikovanej právnej úpravy.

Kasačný sťažovateľ v tomto smere ponúkol alternatívnu interpretáciu dotknutých ustanovení nariadenia o úhradách. Argumentoval, že normotvorca zreteľne a dôsledne rozlišuje medzi označením rudy a nerasty. Keďže položky b) a c) nariadenia o úhradách majú byť vnútorným diferencovaním obsahu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona, možno podľa sťažovateľa vyvodiť, že normotvorca síce považuje aj rudy za nerasty, ale nie každý nerast považuje automaticky za rudu, teda ruda je užší pojem ako je nerast a nie je to synonymum. Podľa sťažovateľa rudy zlata a striebra tiež patria medzi nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, avšak každý nerast s obsahom zlata či striebra (resp. nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro) nie je zároveň aj rudou zlata a striebra. Ak by to tak bolo, tak nariadenie o úhradách by podľa sťažovateľa v položke c) uvádzalo „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“ a nie „rudy zlata a striebra“. Sťažovateľ tiež konštatoval, že „použitie pojmu ruda naznačuje určitú dodatočnú požiadavku, ktorú s iným zámerom a s logicky nesprávnym vyvodením záverov špecifikuje aj samotný žalovaný, keď v rozhodnutí poukazuje na také vymedzenie pojmu ruda, v zmysle ktorého má ísť o nerast, z ktorého možno v priemyselnom meradle dobývať kovové súčasti s prospechom, a teda použitie pojmu „ruda“ závisí aj na komerčných, technických, dopravných podmienkach ťažby a jej následnej technologickej úpravy. S touto interpretáciou kasačný súd nemohol súhlasiť ako s konkurujúcou, pretože účelovo zamieňa pojmové vymedzenie, kde charakterizuje rudu Au a rudu Ag ako kvalitatívne významnejšiu ako nerasty Au a Ag, čo odporuje verejne dostupnej terminológii a právnej tradícii. Nariadenie vlády č. 532/1992 Zb. obsahuje v Prílohe termín „rudy zlata a striebra“ a rovnako nariadenie vlády č. 155/1994 Z. z. v Prílohe č. 2 uvádza pojem „rudy zlata a striebra“. V geológii sa „ruda“ chápe ako hornina, z ktorej je možné hospodárne získať kov. Aj keď je zlato (Au) chemicky samostatný prvok a nachádza sa aj samostatne, z pohľadu ťažby sa spravidla samostatne nevyskytuje, ale vyskytuje sa v tzv. zrudnených horninách a ťaží sa ako „zlatonosná ruda“ . To isté platí aj pre striebro (Ag). Napríklad aj v ročenke Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra z roku 2023 (PDF) sú zlato a striebro uvedené ako tzv. rudné suroviny (na str. 56 a str. 62) s tým, že tento dokument delí nerastné suroviny v SR na energetické suroviny, rudné suroviny, nerudné suroviny a stavebné suroviny.

Podľa kasačného súdu toto tvrdenie účelovo zamieňa pojmové vymedzenie, kde charakterizuje rudu zlata a rudu striebra ako kvalitatívne významnejšiu ako nerasty zlata a striebra, čo odporuje verejne dostupnej terminológii a právnej tradícii.

Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť banskej spoločnosti zamietol a stotožnil sa s argumentáciou správneho súdu.

Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 3 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Katarína Benczová a JUDr. Zuzana Šabová, PhD.

Rozhodnutie vo veci so spisovou značkou 3Svk92025 (PDF, 332 KB)