S princípom prezumpcie neviny vo veciach správneho trestania je nezlučiteľné požadovať od podozrivého, aby preukazoval svoju nevinu

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 22. augusta 2025 rozsudkom sp. zn. 2Stk/2/2025 zmenil rozsudok Správneho sud v Bratislave (ďalej len „správny súd“) tak, že zrušil rozhodnutie Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „Komora“) vo veci písomného napomenutia veterinára a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd rozhodol, že v konaniach o správnych deliktoch nemožno od podozrivého požadovať, aby preukazoval svoju nevinu. Dôkazné bremeno nesú správne orgány, ktoré musia porušenie právnej normy preukázať spoľahlivými dôkazmi. Samotná absencia písomného záznamu o poučení ešte neznamená, že poučenie nebolo poskytnuté.

V danom prípade Komora uložila veterinárovi disciplinárne opatrenie za to, že podľa tvrdenia majiteľky psa neposkytol poučenie o možnosti vykonať vyšetrenie krvi u iného veterinára. Veterinár naopak uvádzal, že majiteľku poučil ústne. Procesnú obranu veterinára Komora neuznala, keďže nepreukázal, že majiteľku psa skutočne ústne poučil a dôkazné bremeno na preukázaní poučenia spočíva práve na veterinárovi.

Správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Najvyšší správny súd konštatoval, že takýto prenos dôkazného bremena je v rozpore s princípom prezumpcie nevinya zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Súčasne upozornil, že absencia písomného záznamu o poučení ešte neznamená, že ústne poučenie nebolo vykonané.

Podľa kasačného súdu bol veterinár pri potrebe vyšetrenia krvi, ktoré nemohol sám vykonať, povinný získať od majiteľky psa informovaný súhlas s pokračovaním v ďalších úkonoch bez tohto vyšetrenia (tzv. negatívny reverz). Stanovy Komory však nepredpisujú formu poučenia ani súhlasu. Veterinár je povinný viesť evidenciu o svojej činnosti, vrátane záznamu o poučení a súhlase, avšak absencia písomného záznamu sama osebe nepreukazuje, že poučenie alebo súhlas neboli poskytnuté. V prípade absencie záznamu v evidencii možno vyvodzovať administratívnu zodpovednosť len za porušenie povinnosti viesť evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností.

Za stavu, keď majiteľka psa tvrdila, že nebola riadne poučená a veterinár tvrdil, že majiteľku psa ústne poučil, pričom v čase návštevy veterinárnej ambulancie v tejto nebol prítomný iný svedok, nemožno mať skutok, že veterinár opomenul poučiť majiteľku zvieraťa o možnosti vykonania hematologického a biochemického vyšetrenia krvi v inom veterinárnom zariadení, za dostatočne preukázaný.

V prípade dôvodných pochybností o priebehu skutkového deja, je povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

V ďalšom konaní bude úlohou Komory objasniť rozpor medzi výpoveďou majiteľky zvieraťa a veterinára a opätovne posúdiť skutkový stav.

Rozsudok bol prijatý jednomyseľne a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát  č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členovia senátu JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.

Rozhodnutie: 2Stk22025.pdf (PDF, 119 KB)