SMS správy a správy na sociálnej sieti adresované voličom zo strany kandidáta na starostu v komunálnych voľbách môžu predstavovať porušenie volebného moratória

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 4. júna 2025, rozsudkom sp. zn. 14Svp/1/2025, v konaní vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Štefanovce (okres Vranov nad Topľou), konaných 15. marca 2025, zamietol žalobu neúspešnej kandidátky.  Konštatoval, že došlo k porušeniu volebného moratória rozposielaním SMS správ a správ na sociálnej sieti zo strany úspešného kandidáta voličom v komunálnych voľbách, avšak nezistil takú intenzitu tohto porušenia, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. 

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky skúmal, či v komunálnych voľbách v obci Štefanovce došlo k porušeniu zákona tým, že zvolený kandidát na starostu obce v čase volebného moratória kontaktoval prostredníctvom SMS správ a komunikácie na sociálnych sieťach cez aplikáciu Messenger voličov, žiadajúc ich o podporu a sľubujúc, že s ich podporou a nápadmi „urobí v obci maximum“ a spoločným úsilím „dokážu veľa“.

Kandidát na starostu, ktorý voľby vyhral o jeden hlas, posielal počas volebného moratória správy so všeobecnou žiadosťou o podporu jeho kandidatúry a pozvaním voličov aj nevoličov na malé občerstvenie. Túto komunikáciu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky považoval za činnosť kandidáta smerujúcu k propagácii jeho činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie.

Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky bolo konanie starostu spôsobilé založiť porušenie ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona o volebnej kampani. Tunajší súd konštatoval, že podstatná časť volebnej kampane sa v poslednom období presunula do online priestoru a dostala sa mimo rámca tradičných hromadných informačných prostriedkov. Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky judikatúra musí na tento spoločenský vývoj reagovať evolutívnym výkladom práva, ku ktorému sa aj prihlásil. Pre zodpovedanie otázky, či propagačná aktivita napĺňa pojem volebnej kampane nie je podľa názoru tunajšieho súdu podstatná jej samotná forma (či sa realizuje v „offline“ alebo „online“ priestore), ale jej účel (ktorým je získanie volenej funkcie), obsah (ktorým je propagácia činnosti, cieľov a programu politickej strany alebo kandidáta), skutočnosť poskytnutia jej obsahu do dispozičnej sféry voličov a jej pričítateľnosť danej politickej strane alebo kandidátovi, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti individuálneho prípadu. Odplatnosť propagačnej činnosti je len indikatívnym (pomocným) faktorom.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozposielanie SMS a elektronických správ v čase kratšom ako 48 hodín pred dňom konania komunálnych volieb s obsahom propagujúcim činnosť, ciele a program kandidáta, možno označiť za porušenie zákazu viesť volebnú kampaň v čase volebného moratória. Na druhej strane však Najvyšší správny súd Slovenskej republiky musel posúdiť, či zistené porušenie zákona malo takú závažnosť a intenzitu, aby spochybnilo výsledok komunálnych volieb a odôvodnene vyvolalo pochybnosť o tom, že voľby a ich výsledky boli prejavom skutočnej vôle voličov.

Posúdiac obsah správ a ich potenciál formovať vôľu voličov v rozhodovaní, komu odovzdať hlas vo voľbách starostu obce, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že tieto správy nesprostredkovali žiadne nové náhle informácie. Správy mali všeobecný charakter, neobsahovali konkrétne skutočnosti a nemali zásadnú výpovednú hodnotu o kandidátovi ani jeho protikandidátke. Nemožno preto konštatovať, že by išlo o šírenie náhlych informácií, na ktoré protikandidátka nedostala možnosť reagovať v kampani, čím by bola porušená slobodná súťaž politických síl. Pozvanie na občerstvenie bolo smerované rovnako voličom aj nevoličom kandidáta na starostu, a teda nebolo podmienené odovzdaním hlasu konkrétnemu kandidátovi.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v dotknutých správach preto nevzhliadol nič, čo by mohlo ovplyvniť slobodné rozhodovanie voličov v otázke, komu vo voľbách na starostu obce odovzdajú svoj hlas. Ak teda aj k porušeniu zákona o volebnej kampani došlo, toto porušenie nemohlo mať takú závažnosť a intenzitu, aby spochybnilo výsledky volieb a odôvodnene vyvolalo pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky boli prejavom skutočnej vôle voličov. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že obsah zasielaných správ nebol v okolnostiach súdenej veci takej závažnosti a intenzity, aby bol spôsobilý ovplyvniť mienku ani len jedného z voličov. Obsah týchto správ bol natoľko všeobecný, že táto volebná vada nemohla dosiahnuť intenzitu odôvodňujúcu záver o neplatnosti volieb.

Senát rozhodol jednohlasne a proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Vo volebnej veci sp. zn. 14Svp/1/2025 rozhodol dňa 4. júna 2025 senát č. 14 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka.