Spracovateľom odborného stanoviska v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného nemusí byť výlučne znalec
Právna veta:
Odborné stanovisko podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní môže vypracovať aj iná odborne spôsobilá osoba než znalec podľa zákona o znalcoch. Jeho použitie ako dôkazného prostriedku podlieha zásade voľného hodnotenia dôkazov a prípadné procesné pochybenie spočívajúce v neumožnení účastníkovi vyjadriť sa k nemu pred vydaním rozhodnutia vedie k nezákonnosti rozhodnutia len vtedy, ak malo materiálny vplyv na jeho zákonnosť.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 31. marca 2026 rozsudkom sp. zn. 2Sfk/38/2025 zamietol kasačnú sťažnosť poskytovateľa IT a dátových služieb (ďalej ako „IT spoločnosť“) proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), vo veci preskúmania úkonov kontrolovaného pred Úradom pre verejné obstarávanie. Podklad pre rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie tvorilo i odborné stanovisko vypracované odborníkom, ktorý nebol zapísaný v zozname znalcov.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky vyhlásilo súťaž na dátovú integráciu. Úrad pre verejné obstarávanie po námietkach IT spoločnosti nariadil úpravu podkladov. Obstarávateľ následne upravil lehoty, zverejnil dokumentáciu (časť sprístupnil len s výhradou mlčanlivosti) a uzavrel dodatok k zmluve. IT spoločnosť opätovne vzniesla námietky proti verejnému obstarávania, na základe čoho začalo nové konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie sčasti zastavil a zvyšok námietok zamietol, čo potvrdil aj nadriadený orgán.
Správny súd žalobu zamietol s tým, že procesné pochybenia Úradu pre verejné obstarávanie (nesprístupnenie podkladov pre rozhodnutie) nemali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže podstatné časti podkladov, z ktorých Úrad pre verejné obstarávanie vychádzal, boli prevzaté do prvostupňového rozhodnutia a IT spoločnosť mohla na nich reagovať v rámci odvolacieho konania. Správny súd tiež dospel k záveru, že odborné stanovisko nemusel vypracovať výlučne znalec.
V kasačnej sťažnosti IT spoločnosť namietala najmä nesprávne právne posúdenie a tvrdila, že odborné stanovisko v zmysle § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní môže vypracovať len znalec v zmysle zákona o znalcoch, pretože zákon o znalcoch je vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu lex specialis. IT spoločnosť namietala tiež nedostatočný opis zákazky, nesprístupnenie podkladov pre rozhodnutie, nesprávne zverejnenie dodatku k zmluve a diskriminačné požiadavky zákazky.
Kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Podľa kasačného súdu pojem „odborné stanovisko“ v kontexte ustanovenia § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní treba interpretovať tak, že na jeho spracovanie je oprávnená nielen osoba znalca v zmysle zákona o znalcoch, ale každá odborne spôsobilá osoba. Posúdenie odbornej spôsobilosti spracovateľa odborného stanoviska v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného je vecou správnej úvahy Úradu pre verejné obstarávanie. Spracovateľ odborného stanoviska v kontexte § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nemusí spĺňať predpoklady vyžadované na osobu znalca v zmysle zákona o znalcoch. Odborné stanovisko predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý je prameňom dôkazu hodnoteného v konaní v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Spracovateľ, obsah a forma odborného stanoviska môžu byť dôvodne spochybnené účastníkom konania v rámci administratívneho konania.
S tým súvisela aj námietka IT spoločnosti spočívajúca v nemožnosti vyjadrenia sa k odbornému stanovisku pred vydaním rozhodnutia. Kasačný súd potvrdil, že Úrad pre verejné obstarávanie pochybil, keď IT spoločnosti pred vydaním rozhodnutia plne neumožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre rozhodnutie. Toto pochybenie však v konkrétnej veci nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože obsah odborného stanoviska, ktoré tvorilo zásadný podklad pre rozhodnutie, bol v rozhodnutí citovaný, IT spoločnosť mohla v odvolaní namietať jeho obsah aj osobu spracovateľa, a túto možnosť aj využila. Zrušenie rozhodnutia by tak viedlo len k formálnemu opakovaniu konania bez reálneho dopadu na jeho výsledok.
Kasačný súd vyhodnotil i zvyšné sťažnostné námietky ako nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť zamietol.
Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.
Rozhodol tak senát č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Elena Berthotyová, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členovia senátu JUDr. Marián Trenčan a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.
Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 2Sfk/38/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky