Verejný obstarávateľ je povinný predmet zákazky opísať nestranne a dostatočne podrobne, aby predložené ponuky boli vzájomne porovnateľné
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 19. marca 2026, rozsudkom sp. zn. 4Sfk/63/2025, zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), ktorý konštatoval, že obec Balog nad Ipľom (ďalej len „obec“) pri zadávaní zákazky na výstavbu 10 nájomných bytov postupovala v rozpore so zákonom, keďže neopísala predmet zákazky jednoznačne, úplne a s konkrétnymi technickými požiadavkami. Najvyšší správny súd tiež konštatoval, že prenájmom pozemkov, na ktorých sa nájomné byty mali stavať konkrétnej spoločnosti ešte pred vyhlásením súťaže, obec porušila princíp rovnosti a zvýhodnila jedného uchádzača.
Obec vyhlásila súťaž na výstavbu 10 nájomných bytov postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska, zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania. ÚVO konštatoval, že obec postupovala v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) tým, že v súťažných podkladoch a v opise predmetu zákazky nestanovila konkrétne požiadavky a poskytla potenciálnym uchádzačom iba rámcové informácie bez konkrétnych technických špecifikácií. Tým potenciálnym uchádzačom síce nebolo priamo znemožnené vypracovať ponuku, avšak obec sa vystavila situácii spočívajúcej v predložení navzájom neporovnateľných ponúk. ÚVO tiež konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní tým, že obec ešte pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania vo verejnej obchodnej súťaži prenajala pozemok, na ktorom sa nájomné byty mali stavať konkrétnej spoločnosti, čím danú spoločnosť zvýhodnila, keďže táto spoločnosť vedela predložiť ponuku aj s uvedením čísel parciel určených na predmetnú výstavbu, čím boli ostatní potenciálni uchádzači znevýhodnení.
Kasačný súd sa zaoberal rozhodnutím správneho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi ÚVO, že pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác na 10 nájomných bytov obec poskytla potenciálnym uchádzačom iba rámcový opis predmetu zákazky a tiež potvrdil záver ÚVO, že bolo sporné, že obec ešte pred vyhlásením predmetného verejného obstarávania prenajala obecné pozemky konkrétnej spoločnosti, pričom v zmluve o nájme bolo uvedené, že na daných pozemkoch je schválená výstavba nájomných bytov a nájomca je oprávnený užívať ich na účel výstavby nájomných bytov, čo jednoznačne zvýhodnilo uchádzača v postupe zadávania zákazky a vytvorilo nerovnaké podmienky na predkladanie ponúk.
Kasačný súd uviedol, že povinnosťou verejného obstarávateľa je podrobne, úplne a nestranne opísať predmet zákazky, pričom nemôže na uchádzačov preniesť rozhodnutie kde v rámci zjednodušeného rozmedzia jednotlivých naznačených parametrov predložia svoju ponuku. Viac do úvahy pripadajúcich technických riešení a (kvalitatívna alebo kvantitatívna) variabilita prevedenia, môže vytvoriť rozdiel v ponukách a ich neporovnateľnosť.
Kasačný súd zdôraznil, že v danej veci opis predmetu zákazky nebol vypracovaný v súlade s § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a Prílohou č. 3 bod 1 k zákonu, keď v ňom obec dostatočne zrozumiteľne nevymedzila podrobnosti technicko-ekonomického, architektonického, prípadne výtvarného riešenia stavby a konkrétne určenie materiálových, stavebno-technických, technologických, dispozičných alebo prevádzkových vlastností, vzhľad ani kvalitu. Navyše tým, že pokiaľ by jeden z uchádzačov projektoval obytnú plochu bytov a zároveň by sa stal úspešným uchádzačom, obec by nezískala najlepšiu hodnotu za peniaze, keďže aj v prípade predloženia najnižšej ceny od daného uchádzača by mohla byť priemerná obytná plocha bytov podstatne menšia ako priemerná obytná plocha uchádzača, ktorý sa umiestnil druhý v poradí. Rozdiel pri parametroch určujúcich hodnoty ponúk uchádzačov a z toho vyplývajúca ich neporovnateľnosť boli spôsobilé ovplyvniť aj ďalšie nekonkrétne požiadavky opisu predmetu zákazky resp. súťažných podkladov.
Prenájom pozemkov určených na výstavbu bytov konkrétnej spoločnosti bol podľa kasačného súdu v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania, došlo tu k znevýhodneniu ostatných uchádzačov a toto porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa kasačného súdu tým, že obec vyžadovala od uchádzačov, aby v ponuke uviedli konkrétne čísla parciel a listov vlastníctva, na ktorých má byť dotknutý bytový dom postavený, obec ukázala zjavný zámer zadať zákazku na výstavbu nájomných bytov konkrétnemu uchádzačovi a obec tým porušila podmienky pre riadnu a čestnú hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ majú povinnosť voči všetkým uchádzačom a záujemcom postupovať rovnako, a teda ani jeden subjekt na strane ponuky nesmie byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný.
Kasačný súd potvrdil rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa neho rozhodol zákonne, preto kasačnú sťažnosť zamietol.
Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.
Rozhodol tak senát č. 4 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Monika Valašiková, PhD., LL.M., sudcovia prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a JUDr. Vlastimil Pavlikovský (sudca spravodajca).
Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 4Sfk/63/2025 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky