Workshop o spolupráci a komunikácii s osobami so zrakovým znevýhodnením
Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa dlhodobo snaží vybudovať inkluzívnu inštitúciu, plne prístupnú aj pre znevýhodnené skupiny osôb, pričom o prvotných krokoch podniknutých minulý rok sme už verejnosť informovali (Uplynulý rok sa u nás niesol aj v duchu odstraňovania bariér, ktorým čelia znevýhodnené skupiny osôb – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky). Na túto aktivitu bolo nadviazané dňa 15. apríla 2026 špeciálnym odborným školením, ktoré sa konalo na pôde tunajšieho súdu v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Zameraním školenia bola predovšetkým komunikácia a poskytovanie pomoci nevidiacim a slabozrakým osobám, a to či už ide o asistenciu pri nahliadaní do spisov alebo všeobecnú pomoc pri pohybe a orientácii v priestoroch budovy.
Workshop uviedli vedúca kancelárie najvyššieho správneho súdu Zuzana Kyjac a riaditeľka odboru súdnych, analytických a podporných činností Júlia Zacharidesová, ktoré v krátkosti predstavili iniciatívu a kroky podniknuté zo strany inštitúcie na sprístupnenie budovy aj znevýhodneným osobám. Myšlienka usporiadania školenia pre zamestnancov okrem iného nadviazala aj na predošlé stretnutie vedenia najvyššieho správneho súdu a jeho kancelárie s predstaviteľmi ÚNSS (Stretnutie za účelom nadviazania možnej spolupráce so zástupcami Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky).
Lektorky odborného workshopu z ÚNSS. Foto © Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Lektorkami odborného workshopu boli Mgr. Tímea Hóková, PhD., Michaela Serafín, MSc. DiS. a Mgr. Eliška Fričovská pôsobiace v ÚNSS, ktoré na začiatku svojej prednášky predstavili samotnú organizáciu ako aj jej aktivity. Pokračovali priblížením najčastejších mýtov v kontexte nevidiacich a slabozrakých a vysvetlili napríklad, že nie všetci ovládajú Braillovo písmo. Účastníkom boli tiež ozrejmené typy zrakového postihnutia, opísaný reálny život zrakovo znevýhodnených ľudí a bariéry, s ktorými sa v rámci bežného denného fungovania stretávajú. Samotné poslanie a fungovanie ÚNSS priblížila Michaela Serafín nasledovne: „Únia ľuďom pomáha hľadať a aplikovať riešenia, ktoré im pomáhajú žiť čo najsamostatnejšie. Pri našej práci sa snažíme o dosiahnutie takých riešení, ktoré budú adekvátne a prístupné nielen pre osoby so zrakovým znevýhodnením, ale pre všetkých, pretože inklúzia v praxi zlepšuje kvalitu života celej spoločnosti“.
Na interaktívnom workshope sa zúčastnili zamestnanci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou v rámci výkonu svojich pracovných úloh môžu prísť do kontaktu s osobou so zrakovým postihnutím. Zamestnanci sa mali možnosť dozvedieť komplexné informácie o komunikácii a správaní sa v spoločnosti zrakovo znevýhodnenej alebo nevidiacej osoby. Na simulačných okuliaroch si mohli vyskúšať rôzne druhy zrakových postihnutí a diagnóz. Zástupkyne ÚNSS so sebou na ukážku priniesli aj rôzne kompenzačné pomôcky (vrátane pomôcok na čítanie) na uľahčenie života zrakovo znevýhodneným osobám.
Lektorky účastníkom školenia zdieľali tipy a rady, ako sa má postupovať pri kontakte so zrakovo znevýhodneným a zdôraznili, že nie je potrebné mať strach osloviť takýchto ľudí s otázkou, či stoja o našu pomoc. Ak pritom pomoc príjmu, jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré je nutné si osvojiť, je verbalizácia. Znamená to, že osobám so zrakovým znevýhodnením je potrebné podrobne popisovať to, čo konkrétne robíme alebo budeme robiť. Treba si uvedomiť zároveň tiež to, že máme komunikovať priamo so znevýhodnenou osobou (a nie s jej asistentom resp. sprievodom), a to tvárou otočenou k nej. Ako uviedla lektorka Tímea Hóková, „komunikácia je veľmi kľúčová pri akomkoľvek vzájomnom kontakte a pokiaľ ide o človeka so zrakovým znevýhodnením, o to viac. V našom prípade podčiarkujeme práve verbalizáciu, ktorá uľahčuje vzájomný kontakt.“
Ukážka spoločenskej hry pre osoby so zrakovým znevýhodnením. Foto © Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Účastníkom bolo prakticky znázornené, ako treba postupovať, ak nevidiaci alebo slabozraký potrebuje podpísať dokument, čo si mohli účastníci aj následne prakticky vyskúšať. Osobám so zrakovým postihnutím je potrebné zhrnúť alebo prečítať obsah dokumentu, ktorý budú podpisovať, prípadne je vhodné im dokument poskytnúť v elektronickej podobe, aby sa s ním mohli vopred plne oboznámiť. Potrebné je vysvetliť, kde sa dokument nachádza a naviesť nevidiaceho aj pomocou šablóny na podpis na príslušnom mieste.
V rámci školenia sa lektorky venovali zvlášť aj postupu, ako znevýhodneného správne naviesť v priestore, kde upozornili na nutnosť vyhnúť sa neurčitým slovám. Predviedli, ako ponúknuť pomoc pri pohybe a upozornili na to, aby človek pomoc ponúkal a nie vnucoval. Ukázali techniky sprevádzania nevidiaceho alebo slabozrakého, pri ktorom sprievodca dáva pozor na prekážky, ale aj na osobu, ktorú vedie. Vedenie sa ponúka lakťom alebo plecom, vždy je potrebné kráčať pred nevidiacim a naznačovať a opisovať mu podobu cesty. Lektorky zdôraznili postup pri pohybe v tesnejších priestoroch, spoločnom prechode cez dvere, kráčaní po schodoch, resp. usádzaní a podčiarkli nutnosť komentovať čokoľvek atypické, čo sa v priestore nachádza. V závere bol poskytnutý rozsiahly priestor pre odpovedanie na otázky a diskusiu s tým, že účastníci workshopu boli nasmerovaní i na ďalšie podrobnejšie informácie zverejnené na webovej stránke Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.