Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na stavbe zodpovedá zamestnávateľ

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 22. mája 2025 rozhodnutím  sp. zn. 2 Stk 1/2024 zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-75S/35/2022 vo veci zodpovednosti zamestnávateľa za nezabezpečenie štítovej priečky na stavbe.

Národný inšpektorát práce vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi (ďalej len „zamestnávateľ“) uložil pokutu vo výške 20 000,- eur za porušenie jeho povinnosti pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Porušenie malo spočívať v tom, že zamestnávateľ pri oprave strechy nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku, ktorá presahovala cez múrik (atiku). Vplyvom poryvu vetra, nezabezpečenia priečky a jej presahu cez atiku došlo k pádu priečky a následnému zavaleniu zamestnanca, ktorý následkom pádu priečky utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.

S právnym názorom, podľa ktorého pracovný úraz zamestnanca vznikol v dôsledku porušenia povinností pri BOZP, sa stotožnil aj Správny súd v Banskej Bystrici, ktorý správnu žalobu zamestnávateľa zamietol.

V kasačnom konaní zamestnávateľ okrem iného tvrdil, že Správny súd v Banskej Bystrici sa vôbec nevysporiadal s vyhodnotením vplyvu vetra na pád priečky ako okolnosti vis major (z vyššej moci). Rovnako súd,  podľa mienky zamestnávateľa, bližšie neskúmal ani námietku, že štítovú priečku, ktorá spôsobila pracovný úraz zamestnancovi, nevymuroval samotný zamestnávateľ, ale iné podnikateľské subjekty, ktorým zodpovednosť za ochranu zdravia pri práci na stavbe vyplývala zo zmluvného vzťahu. Práve tieto dve okolnosti predstavujú podľa zamestnávateľa liberačné dôvody (t. j. oslobodenie spod povinností a zodpovednosti za úraz zamestnanca). Ak navyše nebola zistená príčina pádu priečky, tak potom absentuje aj príčinná súvislosť medzi pádom priečky a úrazom zamestnanca.

Podľa kasačného súdu zodpovednosť za spáchanie prejednávaného správneho deliktu je postavená na objektívnej zodpovednosti, a preto zavinenie na strane zamestnávateľa nie je potrebné skúmať. Inými slovami uvedené, zamestnávateľ bol zodpovedný za realizovanie stavby v súlade s pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, mal zaistiť bezpečnosť všetkých osôb oprávnených byť na stavenisku a zároveň mal udržiavať stavenisko v takom stave, aby sa ohrozeniu týchto osôb predišlo.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.

Rozhodol tak senát č. 2 najvyššieho správneho súdu v zložení: predseda senátu prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.,  sudcovia JUDr. Elena Berthotyová, PhD. a JUDr. Marián Trenčan.