Zainteresovaná verejnosť, v postavení účastníka konania, je oprávnená podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 30. apríla 2025, uznesením sp. zn. 19SVs/7/2024, zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel pritom k názoru, že aj zainteresovaná verejnosť, ktorá je v postavení účastníka konania, je oprávnená podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodoval vo veci judikatórneho sporu medzi kasačnými senátmi o právnej otázke, či počítanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcom v postavení zainteresovanej verejnosti, bez ohľadu na jej účastníctvo v administratívnom konaní, sa spravuje vždy iba ustanovením § 181 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“; teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy).
Predmetom posudzovania bola otázka včasnosti podania správnej žaloby. Žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti, ktorá bola účastníkom administratívneho konania, podal správnu žalobcu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti spochybneného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd však žalobu odmietol ako podanú oneskorene s argumentáciou, že účastníkovi konania sa počíta lehota na podanie správnej žaloby od momentu oznámenia (doručenia) rozhodnutia orgánu verejnej správy (nie od jeho právoplatnosti).
Veľký senát konštatoval, že z príslušných zákonných ustanovení vyplýva všeobecná požiadavka formulovaná zákonodarcom tak, že zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na jej účasť v administratívnom konaní. Tento jazykový výklad je podporený aj systematickým výkladom procesných právnych predpisov a dôsledným prístupom zákonodarcu pri osobitnom vymedzovaní procesných podmienok prístupu k súdu zainteresovanej verejnosti bez ohľadu na jej účasť v administratívnom konaní, odbornou spisbou a neodporuje mu ani dôvodová správa. Rovnako sa takýto interpretačný prístup opiera aj o ústavný princíp právnej istoty a s ním spojenú požiadavku na predvídateľnosť práva a legitímne očakávania fyzických osôb a právnických osôb, že ak budú konať určitým – zákonom predpokladaným – spôsobom, bude to viesť k následkom, ktoré platné právo s takýmto konaním spája (v súdenej veci: včasnosť podania správnej žaloby, ak je táto podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu).
Podľa názoru veľkého senátu nemožno uprieť racionalitu názoru, že v prípade, ak sa zainteresovaná verejnosť stane účastníkom administratívneho konania, bolo by vhodné, aby mala zachovanú rovnakú lehotu na podanie správnej žaloby ako iní účastníci administratívneho konania. Ale ani argumentácia vhodnosťou zachovania rovnakého času na prípravu a podanie žaloby, plynúceho od doručenia rozhodnutia pre všetkých účastníkov konania, však nemôže sama osebe predstavovať rozhodujúci dôvod pre taký výklad jazykovo jasne vyjadreného pravidla ustanoveného v § 181 ods. 3 SSP, ktorý by viedol k porušeniu iných ústavných princípov a mohol by byť pre príslušníkov zainteresovanej verejnosti prekvapivý – vrátane následku zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.
Veľký senát uzavrel, že zainteresovanej verejnosti, bez ohľadu na jej účasť v administratívnom konaní, patrí lehota dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na podanie správnej žaloby. V posudzovanej veci tak bola lehota na podanie správnej žaloby zachovaná. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako oneskorene podanú odmietol, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Veľký senát napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.
Rozhodol tak veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predseda JUDr. Marián Trenčan, sudcovia JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Marián Fečík, prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
19SVs/7/2024: uznesenie veľkého senátu z 30. apríla 2025 (PDF, 219 KB) (PDF, 219 KB)