Pri posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu je potrebné skúmať, či existujú oprávnené dôvody k obave, že konanie maloletého bude vládnucim režimom v krajine jeho pôvodu vnímané ako akt politického disentu, proti ktorému tento režim môže uplatniť represálie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2026 rozsudkom sp. zn. 6Sak/3/2026 zmenil rozsudok Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) tak, že zrušil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Migračný úrad“), v časti o neudelení azylu maloletému žiadateľovi z Afganistanu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd považoval za potrebné zvážiť všetky okolnosti možného prenasledovania v krajine pôvodu a zdôraznil, že ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, ide o zvlášť zraniteľnú osobu.

Maloletý Afganec prišiel na územie Slovenskej republiky nelegálne a po svojom príchode bol zadržaný. Požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život pred hnutím Taliban. Dôvodil tým, že jeho otec bol vojakom, hnutie Taliban ho zabilo a vyhrážalo sa jeho rodine. Maloletý tiež upozornil na verbovania detí a mladých slobodných mužov do radov Talibanu tak, že ich pod hrozbou násilia odvedú od rodín a následne ich učia používať zbrane a bojovať, čomu chcel svojím útekom z Afganistanu uniknúť. Migračný úrad maloletému azyl neudelil, poskytol mu iba doplnkovú ochranu.

Maloletý sa so správnou žalobou obrátil na správny súd argumentujúc i pravidlom benefit of doubt, podľa ktorého pri pochybnostiach ohľadom hodnotenia splnenia podmienok pre udelenie azylu vychádza v prospech žiadateľa o azyl. Správny súd žalobu maloletého zamietol, pretože nepovažoval za riadne preukázané, že by maloletý čelil po návrate domov prenasledovaniu, pričom samotnú existenciu všeobecnej brannej povinnosti za prenasledovanie nepovažoval.

Najvyšší správny súd, na podklade kasačnej sťažnosti maloletého, preskúmal rozsudok správneho súdu a dospel k záveru o dôvodnosti sťažnostných námietok. Kasačný súd považoval za mimoriadne to, že o azyl žiadal maloletý bez sprievodu. Jeho extrémna zraniteľnosť je rozhodujúcou okolnosťou a prevažuje nad úvahami týkajúcimi sa postavenia nelegálneho imigranta. Kasačný súd tiež vyzdvihol zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorú je potrebné vnímať tak v kontexte procesnom, ako aj v kontexte hmotnoprávnom, napríklad čo do naplnenia pojmových znakov prenasledovania, respektíve preukazovania opodstatnených obáv z prenasledovania, čo možno považovať za jeden z kľúčových faktorov v súvislosti s udelením azylu. Deti často neopúšťajú svoju krajinu pôvodu, obvykle ich z krajiny pôvodu posielajú rodičia a pokiaľ existuje dôvod domnievať sa, že si rodičia želajú, aby ich dieťa opustilo krajinu pôvodu z dôvodu vlastnej opodstatnenej obavy z prenasledovania, možno predpokladať, že samotné dieťa takúto obavu má. Pokiaľ nie je možné vôľu rodičov zistiť, prípadne o nej sú pochybnosti, je potrebné na základe všetkých známych okolností rozhodnúť o opodstatnenosti strachu dieťaťa. Ak je možné deťom pričítať opodstatnenú obavu z prenasledovania jeho rodičov, potom treba zvlášť citlivo skúmať situáciu, kedy priamo u dieťaťa možno predpokladať existenciu opodstatnenej obavy z prenasledovania. Na druhej strane treba konštatovať, že samotná okolnosť, že žiadateľom o azyl je maloletá osoba (navyše bez sprievodu) automaticky bez ďalšieho nezakladá dôvod na udelenie azylu.

Podľa kasačného súdu je potrebné skúmať, či existujú oprávnené dôvody k obave, že konanie maloletého bude vládnucim režimom v krajine jeho pôvodu vnímané ako akt politického disentu, proti ktorému tento režim môže uplatniť represálie. Kasačný súd zdôraznil, že maloletý útekom z krajiny pôvodu dal jasne najavo nesúhlas s praktikami hnutia Taliban, vyjadril teda jasný nesúhlas s režimom a jeho praktikami a nemožno vylúčiť, že by hnutie Taliban neprisúdilo jeho konaniu politický aspekt. Nemožno tiež vylúčiť, že by po návrate do krajiny pôvodu nebol vystavený prenasledovaniu.

Podľa kasačného súdu Migračný úrad ani správny súd bližšie nevysvetlili otázku prenasledovania v kontexte zákona o azyle, podľa ktorého sa pod pojmom „prenasledovanie“ rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva aj v konaní namierenom proti deťom s tým, že samotnú otázku závažnosti je potrebné vnímať aj vo svetle vyššie uvádzaných východísk týkajúcich sa maloletých bez sprievodu a súčasne žiadajúcich o azyl. Rovnako nie je dostatočne zrejmé, na základe akých skutočností dospeli Migračný úrad a správny súd k záveru, že maloletého nemožno považovať za člena určitej sociálnej skupiny (verbovaní slobodní maloletí chlapci).

Kasačný súd preto rozhodnutie Migračného úradu v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Migračný úrad preskúma a riadne odôvodní otázky existencie nebezpečenstva prenasledovania maloletého, ktorý svojim útekom vyjadril svoj odmietavý postoj k službe v hnutí Taliban, informácie o regrutovaní zo strany hnutia Taliban v Afganistane a vysporiada sa s otázkou, či nemožno maloletého považovať za člena sociálnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. Senát kasačného súdu rozhodol jednomyseľne.

Rozhodol tak senát č. 6 najvyššieho správneho súdu v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Viola Takáčová, PhD., LL.M. a členovia senátu JUDr. Martin Tiso (sudca spravodajca) a JUDr. Michal Matulník, PhD.

Rozhodnutie vo veci so sp. zn. 6Sak/3/2026 si môžete vyhľadať v časti Rozhodovacia činnosť na webe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky