Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde mu bol v roku 1984 priznaný titul doktora práv „JUDr.“.

V rokoch 1984 až 1987 pôsobil ako právny čakateľ Okresnej prokuratúry Prešov a Okresnej prokuratúry Trebišov. Neskôr tri roky ako prokurátor Krajskej prokuratúry Košice na oddelení všeobecného a občiansko-súdneho dozoru. Od roku 1990 do roku 1992 bol okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce.

V rokoch 1993 až 2006 pôsobil ako advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore, ako aj Českej advokátskej komore.

Do funkcie sudcu bol vymenovaný v roku 2006 na Okresný súd Michalovce, od roku 2008 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach. Od roku 2011 ako predseda senátu Krajského súdu v Košiciach a od roku 2014 ako predseda správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach. V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa v roku 2021 vrátil na stáž na správne kolégium.

Pavol Naď publikoval v domácich odborných časopisoch, je členom redakčnej rady Bulletinu Slovenskej komory daňových poradcov zodpovedným za oblasť judikatúry. Aktívne vykonáva prednáškovú činnosť napríklad pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky, Slovenskú komoru daňových poradcov, či najvýznamnejšie európske nakladateľstvá špecializujúce sa na právnickú a ekonomickú literatúru.

Medzi jeho jazykové znalosti patrí anglický, ruský a nemecký jazyk. Pavol Naď je vášnivým hudobníkom a cestovateľom.

Marián Trenčan ukončil vysokoškolské vzdelanie v roku 1993 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol udelený titul Mgr. Na tejto fakulte v roku 2006 obhájil rigoróznu prácu a získal titul JUDr.  

Hneď po ukončení štúdia nastúpil do justície ako justičný čakateľ. Sudcom sa stal v roku 1996, pričom prvých 10 rokov pôsobil ako samosudca v občianskoprávnej agende na jednom z bratislavských okresných súdov. Do oblasti správneho práva a správneho súdnictva vstúpil v roku 2006, kedy sa stal po krátkej stáži sudcom správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave. V roku 2017 sa ujal sudcovskej funkcie na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rokoch 2019 až 2021 v pozícii predsedu senátu. Podieľal sa na viacerých rozhodnutiach publikovaných v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Marián Trenčan sa zúčastnil mnohých domácich i zahraničných vzdelávacích podujatí, má skúsenosť i ako lektor v oblasti správneho súdneho procesu. Absolvoval krátkodobé zahraničné študijné pobyty vo Fínsku a v Izraeli so zameraním na správne súdnictvo.

Kristína Babiaková vyštudovala právo na Trnavskej univerzite v Trnave v roku 2003 a v rokoch 2007 až 2021 vykonávala povolanie advokátky. Už počas štúdia práva a počas celej svojej advokátskej praxe spolupracovala hlavne s občianskymi združeniami a iniciatívami aktívnych občanov, ktorým poskytovala právnu pomoc a poradenstvo najmä v oblasti správneho práva a ochrany ľudských práv. Venovala sa tiež tvorbe a pripomienkovaniu legislatívy, aj ako členka pracovných legislatívnych skupín zriadených pri ministerstve spravodlivosti či generálnej prokuratúre, napr. k zákonom týkajúcim sa ochrany životného prostredia či sudcovských a prokurátorských zákonov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií na tému ľudských práv a tiež sa publikačne venovala téme výberu sudcov. Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity viedla predmet Právna klinika pre komunity a pôsobila aj ako supervízorka študentov. Je kandidátkou menovanou ministrom spravodlivosti na členku výberovej komisie na výber sudcov.

Katarína Benczová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde jej bol v roku 1993 udelený titul Mgr. Na Katedre obchodného a hospodárskeho práva tejto fakulty obhájila v roku 2002 rigoróznu prácu a bol jej udelený titul JUDr.

V rokoch 1993 až 1996 pôsobila ako justičná čakateľka a následne vyše roka ako samosudkyňa na obchodno-právnom úseku na Krajskom súde v Bratislave. Od roku 1997 do roku 2002 bola predsedníčkou prvostupňového senátu, ako aj prísediacou odvolacieho senátu na Krajskom súde v Trenčíne. V rokoch 2005 až 2016 pôsobila ako samosudkyňa a predsedníčka senátu v agendách správneho súdnictva, od roku 2013 zároveň aj ako predsedníčka senátu v agende obchodného súdnictva. Od roku 2015 do roku 2021 pôsobila na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najskôr prvý rok ako dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu, neskôr ako sudkyňa správneho kolégia, pričom od roku 2019 vykonávala funkciu predsedníčky senátu.

Katarína Benczová sa počas svojej kariéry zúčastnila viacerých zahraničných študijných pobytov a stáží, napr. na Súdnom dvore Európskej Únie, Národnej sudcovskej škole v Paríži, či ako zástupca príslušných súdov na aktivitách organizovaných Akadémiou európskeho práva (ERA), Európskou justičnou vzdelávaciu sieťou (EJTN) a Združením štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA-Europe).

Elena Berthotyová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 1991 udelený titul Mgr. Následne pokračovala v rokoch 1991 až 1995 na postgraduálnom štúdiu a získala titul JUDr. ako aj vedecko-akademickú hodnosť PhD.

V rokoch 1991 až 1994 pôsobila ako justičná čakateľka Mestského súdu v Bratislave, neskôr v rokoch 1994 až 2003 ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Od roku 2003 do roku 2005 bola sudkyňou Krajského súdu v Bratislave a od roku 2015 do roku 2021 pôsobila na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najskôr ako sudkyňa a od roku 2015 ako predsedníčka senátu.

Elena Berthotyová je zároveň od roku 2014 členkou Súdnej rady Slovenskej republiky - v rokoch 2014 menovaná prezidentom Slovenskej  republiky, a od roku 2019 menovaná prezidentkou Slovenskej  republiky. Od roku 2006 pôsobí ako externá lektorka Justičnej akadémie Slovenskej republiky v oblastiach správneho súdnictva a etiky sudcov. Elena Berthotyová sa venuje aj prednáškovej činnosti, napr. pre Migračný úrad Slovenskej republiky, Policajný zbor Slovenskej republiky a študentov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Právnickej fakulty  Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Je tiež autorkou mnohých odborných vedeckých článkov a monografií.

Elena Berthotyová je držiteľkou ceny Judikát roka 2017 za rozhodnutie senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 10Sza/12/2016.

Katarína Cangárová ukončila štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2008, v roku 2011 získala titul JUDr. Počas štúdia absolvovala semestrálny pobyt na Univerzite v Kodani a stáž vo Veľkej Británii. V roku 2012 ukončila postgraduálne štúdium LL.M. na Erasmus Univerzite v Rotterdame s vyznamenaním. V roku 2013 získala titul PhD. na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v odbore Obchodného a finančného práva.

Po ukončení štúdia v roku 2008 pôsobila ako interný doktorand a neskôr lektor na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyučovala európske a medzinárodné právo. Semináre a školenia poskytovala aj v oblasti práva štátnej pomoci. Po absolvovaní koncipientskej praxe v renomovaných advokátskych kanceláriách zložila v roku 2015 advokátske skúšky a bola zapísaná do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Do roku 2021 pôsobila ako advokátka a neskôr ako manažérka v medzinárodnej konzultačnej spoločnosti. Vo svojej advokátskej praxi sa zameriavala na obchodné, súťažné, daňové a pracovné právo. Zároveň sa podieľala na pripomienkovaní legislatívy v pracovnoprávnej, sociálnej a daňovej oblasti.

Katarína Cangárová absolvovala niekoľko zahraničných pobytov a stáží v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Francúzsku. Je autorkou viacerých vedeckých článkov a knižnej publikácie Právo štátnej pomoci.

 

Michal Dzurdzík je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol v roku 2004 udelený titul Mgr. V roku 2006 absolvoval na tej istej fakulte rigoróznu skúšku v odbore finančné a hospodárske právo a bol mu udelený titul JUDr. V roku 2014 ukončil doktorandské štúdium, obhájil dizertačnú prácu v odbore teória a dejiny štátu a práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bola mu udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD.

 

Po krátkej praxi v súkromnej sfére nastúpil v roku 2005 do justície, a to konkrétne na Okresný súd Bratislava II ako vyšší súdny úradník, kde pôsobil na civilnom a trestnom úseku. V roku 2010 absolvoval justičné skúšky. Sudcom sa stal v roku 2013 a bol zaradený na civilný úsek na tamojšom súde. V roku 2017 prestúpil na Krajský súd v Bratislave na správne kolégium, kde sa začal venovať správnemu súdnictvu. V roku 2019 sa stal predsedom senátu a v roku 2020 predsedom správneho kolégia na Krajskom súde v Bratislave. Počas svojej praxe sa zúčastňoval seminárov, ako aj jazykových kurzov organizovaných Justičnou akadémiou Slovenskej republiky a absolvoval množstvo zahraničných stáží. Popri výkone funkcie sudcu sa venoval aj publikačnej činnosti, pričom publikoval prevažne v domácich odborných časopisoch.

Marián Fečík ukončil vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol v roku 1997 udelený titul Mgr. Rigoróznu skúšku zložil na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2002 a bol mu priznaný titul JUDr.

Svoju kariéru zahájil na Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici, kde pôsobil v rokoch 1997 až 1998. Následne bol v rokoch 1998 až 1999 právnik katastrálneho odboru na Okresnom úradu v Trenčíne. Na Okresnú prokuratúru Trenčín nastúpil v roku 1999, kde pôsobil najskôr ako právny čakateľ, od roku 2001 už ako prokurátor. V rokoch 2004 až 2007 bol prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín. Od roku 2007 až do jeho vymenovania do funkcie sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pôsobil ako prokurátor netrestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Od roku 2015 pôsobí tiež ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Počas svojej kariéry pôsobil ako člen rôznych legislatívnych komisií, napr. rekodifikačnej komisie na prípravu nového Občianskeho zákonníka, rekodifikačnej komisie na prípravu civilných procesných kódexov, expertnej komisie na prípravu nového katastrálneho zákona, Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre občianske právo, obchodné právo a trestné právo a pracovnej komisie na prípravu zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Je spoluautorom viacerých publikácií týkajúcich sa oblastí správneho súdnictva, netrestnej pôsobnosti prokuratúry a katastra nehnuteľností a prispievateľom do odborných vedeckých časopisov. Je  členom autorského kolektívu komentára k Správnemu súdnemu poriadku.

 

Anita Filová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 2001 udelený titul Mgr. V roku 2004 získala titul doktor práv JUDr. na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

V rokoch 2001 až 2004 pôsobila ako právnička Správy mestského majetku Trnava. Od roku 2004 do roku 2009 bola vyššou súdnou úradníčkou na Okresnom súde Trnava, neskôr v rokoch 2009 až 2014 asistentkou sudcu správneho kolégia na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Od roku 2014 do roku 2017 bola následne prokurátorkou na netrestnom úseku Okresnej prokuratúry Bratislava II. V roku 2017 prešla na Krajský súd v Trnave, kde pôsobila až do roku 2021, najskôr ako sudkyňa obchodno-správneho kolégia, neskôr ako jeho predsedníčka.

Od roku 2017 pôsobí tiež ako externá členka pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky a od roku 2019 aj ako náhradná členka skúšobnej komisie na odborné justičné skúšky. Vyučuje predmet Klinika správneho súdnictva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave. Je členkou autorského kolektívu komentára k Správnemu súdnemu poriadku a k Civilnému sporovému poriadku:. Týmto oblastiam sa venuje aj v rámci svojej prednáškovej činnosti.

Jana Hatalová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1987. Rigoróznu skúšku absolvovala na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach v roku 1988 a bol jej priznaný titul JUDr. V rokoch 2003 až 2008 absolvovala doktorandské štúdium na Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v odbore správne právo, kde jej bola na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce na tému „Správne súdnictvo, súčasný stav a perspektívy“ udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD.  

V roku 1992 úspešne zložila justičnú skúšku a do roku 2002 pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde Bratislava I na obchodnom úseku. Následne v roku 2003 nastúpila na Krajský súd v Bratislave na správne kolégium. Od roku 2004 do roku 2021 pôsobila na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najprv ako sudkyňa, od roku 2008 ako predsedníčka senátu a od roku 2014 ako zástupkyňa predsedu správneho kolégia.

Jana Hatalová pôsobila v rokoch 2015 až 2019 zároveň ako členka Vedeckej rady Fakulty verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Od roku 2019 pôsobí tiež ako náhradná členka skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky pre oblasť správneho práva, správneho súdnictva a finančného práva a od roku 2009 ako členka skúšobnej komisie  Slovenskej advokátskej komory.

Zúčastňovala sa seminárov organizovaných správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj zahraničných konferencií. Popri svoje sudcovskej činnosti vyvíja tiež publikačnú a prednáškovú činnosť. Je členkou autorského kolektívu komentára k Správnemu súdnemu poriadku.

Zuzana Mališová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1987 a bol jej udelený titul JUDr. Pred vstupom do justície pracovala v rokoch 1989 až 1991 v Československom rozhlase Bratislava, na Obvodnom národnom výbore

Bratislava I a v Československej tlačovej kancelári.

V rokoch 1991 až 1994 pôsobila ako justičná čakateľka Mestského súdu v Bratislave, neskôr v rokoch 1994 až 2014 ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Od roku 2015 do roku 2020 bola sudkyňou Krajského súdu v Bratislave. V rokoch 2020 až 2021 pôsobila na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najskôr ako dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu a následne ako sudkyňa.

Zuzana Mališová sa počas svojej sudcovskej kariéry zúčastňovala mnohých školení a kurzov organizovaných Justičnou akadémiou Slovenskej republiky.

Jana Martinčeková, po ukončení štúdia na Gymnáziu v Rajci nad Rajčankou absolvovala Právnickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde jej bol v roku 1994 udelený titul Mgr. Na tejto fakulte zároveň zložila v roku 2000 rigoróznu skúšku a bol jej priznaný titul JUDr.

V rokoch 1994 až 1996 pôsobila ako justičná čakateľka Krajského súde v Banskej Bystrici, následne v rokoch 1997 až 2009 ako sudkyňa Okresného súdu Žilina. V roku 2007 bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Žiline. Od roku 2009 až do roku 2020 pôsobila na Krajskom súde v Žiline ako samosudkyňa a členka senátu so zameraním na správne súdnictvo, následne od roku 2013 ako predsedníčka senátu na správnom úseku a civilnom úseku so zameraním na exekučnú agendu. Od roku 2020 zastávala funkciu predsedníčky správneho kolégia Krajského súdu v Žiline. V roku 2021 prešla na Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde pôsobila ako dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na správnom kolégiu.

Michal Matulník je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol v roku 1998 udelený titul Mgr. Na Katedre obchodného práva tejto fakulty obhájil v roku 2000 rigoróznu prácu a bol mu priznaný titul JUDr. V roku 2003 ukončil dvojročné postgraduálne štúdium anglického práva a práva EÚ na Právnickej fakulte Univerzity v Cambridge. V roku 2021 ukončil doktorandské štúdium na Katedre teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzite v Trnave.

Svoju kariéru zahájil v advokácii v roku 1996, kde prvé dva roky pracoval ako právny asistent, neskôr ako advokátsky koncipient. Od roku 2002 pôsobil ako advokát v spolupráci s viacerými medzinárodnými advokátskymi kanceláriami, následne v rámci vlastnej právnej praxe. V rokoch 2003 až 2005 ako aj 2019 až 2021 pôsobil ako poradca sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Michal Matulník publikoval v domácich odborných časopisoch, najmä v oblasti ústavného práva.

Michal Novotný je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave, kde mu bol v roku 2006 udelený titul Mgr. V rokoch 2009 až 2014 absolvoval vysokoškolské štúdium aj  na Univerzite Johannesa Kepplera v Linzi.

Svoju kariéru zahájil v advokácii – v roku 2009 zložil advokátske skúšky a v rokoch 2010 až 2014 pôsobil ako advokát. V rokoch 2012 až 2014 pôsobil zároveň ako súdny poradca na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V rokoch 2014 až 2020 vstúpil do justície, pričom v prvých rokoch pôsobil ako sudca Okresného súdu Dunajská Streda, neskôr ako sudca Krajského súdu v Trnave. V rokoch 2020 až 2021 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

Od roku 2019 pôsobí tiež ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky. Zapojil sa do medzinárodných workshopov a konferencií o aplikácii Charty základných práv Európskej únie, a to aj ako prednášajúci. Publikoval tiež v domácich a zahraničných odborných časopisoch.

Peter Potásch je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol v roku 2003 udelený titul Mgr. Titul doktora práv (JUDr.) získal v roku 2004 a na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa mu bol v roku 2010 udelený titul PhDr. v odbore politológia. Neskôr, v roku 2009 získal titul philosophiae doctor (PhD.). V roku 2012 úspešne absolvoval habilitačné konanie a bol mu udelený vedecko-pedagogický titul docent. Za profesora v odbore „správne právo“ bol - po úspešnom inauguračnom konaní - menovaný prezidentkou Slovenskej republiky v roku 2019.

Po ukončení štúdií až do roku 2009 pôsobil na Akadémii Policajného zboru v Bratislave (Inštitút ďalšieho vzdelávania, resp. Katedra správneho práva/Katedra verejnej správy) a od roku 2009 dodnes pôsobí ako interný pedagóg na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave (Ústav verejného práva - Oddelenie správneho práva, finančného práva a práva životného prostredia). Odborná spolupráca ho viaže napr. aj k Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, a to najmä v rámci 3. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore „správne právo“, resp. v rámci habilitačných/inauguračných konaní. Na Právnickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave je v súčasnosti členom Komisie pre hodnotenie vedecko-výskumnej činnosti a habilitačných a inauguračných konaní (ako poradného orgánu dekana fakulty vo veciach vedy a výskumu). V rokoch 2010 až 2014 pedagogicky pôsobil na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity vo Viedni, kde vyučoval správne právo vybraných štátov EÚ v komparatívnom režime.

Advokátskej praxi sa venoval od roku 2009 - najskôr pri výkone koncipientskej praxe a od roku 2012 až do menovania za sudcu Najvyššieho správneho súdu SR - ako advokát

V rokoch 2013 až 2021 bol v rôznych časových úsekoch zároveň členom viacerých rozkladových komisií napr. na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (pre všeobecnú agendu, ako aj pre veci EIA), na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ale napr. aj na Úrade pre verejné obstarávanie.

Je členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných odborných a vedeckých časopisov (napr. Správní právo, Ministerstvo vnitra ČR, Institutiones Administrationis (Journal of Administrative Sciences), Széchényi Egyetem, Maďarsko, Central and Eastern European Legal Studies, European Public Law Organization, Grécko a i.). Absolvoval tiež množstvo zahraničných pracovných, študijných, resp. prednáškových pobytov (Česká republika, Portugalsko, Lotyšsko, Island, Mexiko a i.) a bol riešiteľom viacerých národných aj medzinárodných vedecko-výskumných úloh/grantov, vrátane grantov financovaných z verejných prostriedkov (APVV).

Ako sudca NSS SR bol nominovaný do viacerých skúšobných komisií (advokátske skúšky – Slovenská advokátska komora, justičné skúšky – Justičná akadémia Slovenskej republiky, skúšky odborných garantov/registrovaných osôb – Úrad pre verejné obstarávanie).

Je autorom alebo spoluautorom viacerých publikácií (vrátane monografií), ktoré sa zameriavajú tak na správne právo hmotné, ako aj na správne procesné – najmä na všeobecné správne konanie.

Petra Príbelská absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1997, kde jej bol udelený titul Mgr. Rigoróznu skúšku vykonala v roku 2001 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a bol jej udelený titul JUDr. Postgraduálne doktorandské štúdium ukončila v roku 2008 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v odbore občianske právo procesné a témou jej dizertačnej práce bolo dokazovanie v civilnom procese.

Od roku 1998 pracovala ako advokátska koncipientka, od roku 2003 ako advokátka. Súbežne pôsobila v rokoch 2001 až 2011 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave ako vysokoškolský pedagóg na katedre občianskeho a obchodného práva, kde vyučovala občianske právo procesné. V roku 2004 sa stala sudkyňou , začínala na Okresnom súde Trnava, kde pôsobila na civilnom a obchodnom úseku. Správnemu súdnictvu sa ako sudkyňa venuje od roku 2006, najprv ako dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave (kde súbežne vykonávala prax na civilnom úseku ako aj na správnom úseku), potom od roku 2007 ako sudkyňa Krajského súdu v Trnave na správnom úseku, od roku 2010 ako predsedníčka senátu. Od roku 2012 bola predsedníčkou senátu správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave. V roku 2014 bola dočasne pridelená na správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od roku 2015 pôsobila na ňom ako sudkyňa, od roku 2017 do roku 2021 ako predsedníčka senátu.

Od roku 2014 do januára 2017 pôsobila ako členka prvostupňového disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od januára 2017 do novembra 2020 bola členkou Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od novembra 2020 je členkou Súdnej rady Slovenskej republiky volenou sudcami.

Petra Príbelská je autorkou mnohých odborných článkov z oblastí civilného práva, správneho súdnictva a finančného práva. Je členkou autorského kolektívu komentára k Správnemu súdnemu poriadku a spoluautorkou učebnice Občianske právo procesné, II. diel. Pôsobila v redakčnej rade časopisu Dane v súdnej praxi a Bulletin daňových poradcov. Bola členkou rekodifikačnej subkomisie pre tvorbu nového Správneho súdneho poriadku.

Zdenka Reisenauerová absolvovala vysokoškolské štúdium v rokoch 1976 až 1980 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1982 zložila rigoróznu skúškou, na základe ktorej jej bol udelený titul JUDr.

V rokoch 1980 až 1984 pôsobila ako justičná čakateľka na Krajskom súde v Bratislave, neskôr v rokoch 1984 až 1988 ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava – vidiek na občianskoprávnom úseku vo funkčnom zaradení predsedu senátu. Od roku 1989 až do roku 1994 bola predsedníčkou senátu Obvodného súdu Bratislava IV na občianskoprávnom úseku. Od roku 1994 pôsobila na Krajskom súde v Bratislave a od roku 1997 na Krajskom súde v Trnave na úseku správneho súdnictva a súčasne na občianskoprávnom úseku. V roku 2006 prešla na stáž na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom od roku 2007 na ňom pôsobila ako sudkyňa, v rokoch 2009 až 2021 ako predsedníčka senátu správneho kolégia.

Zdenka Reisenauerová počas svojej sudcovskej kariéry absolvovala množstvo školení a kurzov organizovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a neskôr Justičnou akadémiou Slovenskej republiky. Súčasne sa aktívne zúčastňovala konferencií organizovaných Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickou fakultou v Trnave zameraných predovšetkým na správne súdnictvo. Okrem tuzemských kurzov a školení, participovala v rokoch 1996 až 1997 v rámci štvorsemestrálneho štúdia zameraného na aplikáciu práva Európskej únie v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, na hospitácii sudcov v Bonne a na Okresnom súde v Papenburgu v Nemeckej spolkovej republike. Na hospitáciu na správny súd do Nemeckej spolkovej republiky bola vyslaná aj v roku 2000. Zúčastnila sa tiež viacerých seminárov s medzinárodnou účasťou k aktuálnym otázkam práva Európskych spoločností.

Odborné znalosti získané  počas svojej justičnej praxe odovzdávala ako externá vyučujúca v rokoch 1995 až 2007 študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v oblasti občianskeho práva hmotného a procesného a správneho súdnictva. Prednášala ako externá lektorka pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky počas rokov 1997 až 2006. V roku 2005 vykonala viacero prednášok organizovaných Žilinskou univerzitou pre súdnych znalcov. V roku 2006 prednášala ako externá lektorka problematiku sociálneho práva a správneho súdnictva aj na Slovenskom psychoterapeutickom inštitúte v Modre. Od roku 2002 až doposiaľ prednáša správne právo a správne súdnictvo ako externý lektor pre Inštitút vzdelávania pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Zuzana Šabová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol v roku 2000 udelený titul Mgr. a v roku 2003 titul JUDr. Na tejto fakulte absolvovala aj doktorandské štúdium a bola jej v roku 2020 na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce na tému „Vzťah európskeho a slovenského súťažného práva“ udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa dodnes podieľa  na vedeckých, výskumných a pedagogických aktivitách.

V rokoch 2000 až 2018 pracovala na Protimonopolnom úrade SR. Na úrad nastúpila ako právnička v roku 2000, od roku 2003 pracovala ako riaditeľka odboru pre druhostupňové konanie, neskôr aj ako riaditeľka odboru právneho a zahraničných vzťahov. Venovala sa najmä posudzovaniu prípadov dohôd obmedzujúcich súťaž, zneužívaniu dominantného postavenia a kontrole koncentrácií, príprave súťažnej legislatívy, tvorbe koncepčných a metodických materiálov a reprezentácii úradu na zahraničných fórach (EÚ, OECD). V roku 2018 nastúpila do kancelárie Rady pre štátnu službu a v roku 2019 bola zvolená za členku Rady na návrh Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. . Venovala sa najmä etike v štátnej službe a viacerým oblastiam riadenia štátnej služby. 

Zuzana Šabová je autorkou mnohých odborných článkov z oblasti práva hospodárskej súťaže a štátnej služby. V týchto oblastiach tiež vystupovala v rámci odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí. Pôsobila aj ako etická poradkyňa pre výberové konania pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a realizovala etické tréningy pre viaceré inštitúcie. Absolvovala viacero odborných zahraničných študijných pobytov zameraných na riadenie štátnej správy, súťažné právo a boj proti korupcii.

Viola Takáčová je absolventkou Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorú ukončila v roku 1986. Na tejto fakulte zložila v roku 1987 rigoróznu skúšku a získala titul JUDr. V rokoch 2006 až 2010 absolvovala doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore správne právo, kde jej bola udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD.  

Do justície vstúpila v roku 1990 na Okresnom súde v Komárne, kde pôsobila až do roku 1998, najskôr ako justičná čakateľka, a od roku 1991 ako sudkyňa. V roku 1997 nastúpila na Krajský súd v Nitre, ako dočasne pridelená na obchodný úsek, od roku 1998 ako sudkyňa obchodného úseku, civilného úseku a správneho úseku. V priebehu rokov 2008 až 2021 pôsobila na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najprv ako dočasne pridelená na správne kolégium, od roku 2016 roku ako sudkyňa.

Viola Takáčová absolvovala v rokoch 1995 až 1996 na Ústave pre vzdelávanie právnikov na Právnickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe dvojsemestrálne špecializované  štúdium „podnikanie a obchody“. V rokoch 2001 až 2016 pôsobila zároveň ako externý pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Martin Tiso je absolventom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 2011 a bol mu udelený titul Mgr. V roku 2012 na Katedre obchodného práva menovanej fakulty obhájil rigoróznu prácu a bol mu udelený titul JUDr. V roku 2017 úspešne absolvoval odbornú justičnú skúšku.

Od roku 2011 do roku 2015 pôsobil na Krajskom súde v Trnave na pozícií vyššieho súdneho úradníka so zaradením na obchodno-správnom kolégiu. Neskôr od roku 2016 do 31. júla 2021 pôsobil na správnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako asistent sudcu v senáte pôvodne špecializovanom na agendu všeobecnú a sociálnu a od roku 2018 výlučne na agendu sociálnu.

Od 1. augusta 2021 až do vymenovania do funkcie sudcu pôsobil na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky ako asistent sudcu v senáte špecializovanom na agendu všeobecnú a sociálnu.

Juraj Vačok je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bol v roku 2006 udelený titul Mgr. a v roku 2011 titul JUDr. Na tejto fakulte absolvoval aj doktorandské štúdium a na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce na tému „Správne súdnictvo“ mu bola v roku 2009 udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD. Od skončenia vysokoškolského štúdia v treťom stupni pôsobí až do súčasnosti na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, najprv ako výskumný pracovník, od roku 2012 ako odborný asistent, od roku 2015 ako docent a od roku 2021 ako profesor. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje najmä správnemu konaniu a správnemu súdnictvu.

Od roku 2006 do roku 2021 bol advokátskym koncipientom, pričom v roku 2010 zložil advokátsku skúšku s vyznamenaním. V minulosti pôsobil aj ako člen rozkladových komisií a člen Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Od roku 2018 do roku 2021 zastával aj post kandidáta na člena výberovej komisie pre výberové konanie na funkciu sudcu menovaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Juraj Vačok je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých článkov, vysokoškolských učebníc, komentárov a monografie „Vybrané inštitúty ochrany zákonnosti v prvostupňovom správnom konaní“. V minulosti pôsobil aj na iných vysokých školách.

Juraj Vališ je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde mu bol v roku 2002 udelený titul Mgr. a v roku 2005 titul JUDr. Absolvoval aj štúdium na Inštitúte pre rakúske a medzinárodné daňové právo Viedenskej univerzity, kde v roku 2007 získal titul LL.M.

Od začiatku svojej kariéry sa venoval daňovému a finančnému právu, a to v medzinárodnej poradenskej spoločnosti ako asistent daňového poradcu a v advokátskej kancelárií ako advokátsky koncipient. Pôsobil aj ako vedúci právneho a compliance oddelenia obchodníka s cennými papiermi. V roku 2006 absolvoval skúšku na výkon daňového poradenstva a v roku 2008 zložil advokátsku skúšku. Od roku 2008 do júla 2021 bol advokátom a daňovým poradcom v rámci vlastnej advokátskej praxe zameranej na poskytovanie právnych služieb v oblasti finančného, obchodného a daňového práva.

Juraj Vališ sa venuje pedagogickej činnosti na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde vedie odborné semináre v oblasti správy daní a medzinárodného zdaňovania. Vzdelávaciu činnosť vykonáva i v rámci Slovenskej komory daňových poradcov, kde pôsobil aj ako vedúci Metodicko-legislatívnej komisie pre správu daní a miestne dane.

Monika Valašiková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1989 a bol jej udelený titul JUDr. V roku 1991 vykonala štátnu arbitersku skúšku. V rokoch 2006 až 2010 absolvovala doktorandské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bola jej udelená vedecko-pedagogická hodnosť PhD.

Od roku 1989 pôsobila ako čakateľka Štátnej arbitráže pre hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislavu, neskôr po zložení arbiterskej skúšky ako štátna arbiterka. V roku 1992 nastúpila na Krajský súd v Bratislave ako sudkyňa, pričom od roku 2007 vykonávala na tomto súde funkciu predsedníčky senátu správneho úseku. V priebehu rokov 2017 až 2021 pôsobila na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najprv ako sudkyňa správneho kolégia, od roku 2016 roku ako predsedníčka senátu.

Monika Valašiková bola od roku 2020 členkou Sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v súčasnosti je členkou Sudcovskej rady Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.